Vo Francúzsku sa opäť otvorila diskusia o hraniciach spovedného tajomstva. Dôvodom bol návrh zákona zameraný na ochranu detí a boj proti násiliu v školskom prostredí, ktorý 1. júna prerokovávalo Národné zhromaždenie. Hoci napokon poslanci najspornejšie ustanovenie z návrhu odstránili, samotná diskusia vyvolala medzi francúzskymi biskupmi vážne obavy.
Návrh zákona vznikol v nadväznosti na parlamentné vyšetrovanie škandálu v katolíckej škole Notre-Dame de Bétharram a obsahoval viaceré opatrenia týkajúce sa ochrany maloletých. Jedným z nich bolo aj prelomenie spovedného tajomstva v prípadoch sexuálneho násilia páchaného na maloletých.
Aféra Bétharram vypukla po odhalení desiatok rokov trvajúceho fyzického a sexuálneho zneužívania v katolíckej škole Notre-Dame de Bétharram vo Francúzsku. Viac než 200 bývalých žiakov podalo žaloby a škandál viedol k parlamentnému vyšetrovaniu, ktoré odhalilo vážne zlyhania pri ochrane detí.
Francúzska biskupská konferencia (CEF) pritom zdôraznila, že plne podporuje úsilie o prevenciu a potláčanie násilia páchaného na deťoch. Zároveň však upozornila, že niektoré ustanovenia návrhu zasahujú do základných práv a slobôd. Podľa biskupov ide najmä o „slobodu svedomia, profesijné tajomstvo, slobodu vzdelávania a slobodu náboženského vyznania“.
Bumerang
Diskusia o spovednom tajomstve nie je vo Francúzsku nová. Už v októbri 2021 sa tejto otázke venovala Nezávislá komisia pre sexuálne zneužívanie v Cirkvi (CIASE), ktorá vo svojej záverečnej správe odporučila prehodnotiť niektoré aspekty spovedného tajomstva v prípadoch sexuálneho násilia na maloletých a zraniteľných osobách.
Komisia vtedy vyzvala Cirkev, aby vypracovala „presné smernice pre spovedníkov týkajúce sa spovedného tajomstva, ktoré nemôže slúžiť ako dôvod na obchádzanie povinnosti oznámiť príslušným orgánom prípady sexuálneho násilia páchaného na maloletých alebo zraniteľných osobách“.
Podobný návrh sa objavil aj v odporúčaniach parlamentnej vyšetrovacej komisie pre násilie v školskom prostredí, ktoré boli zverejnené 2. júla 2025.
„Pečať spovede“ je podľa Cirkvi nedotknuteľná
Na tieto iniciatívy reagoval už v roku 2021 vtedajší predseda Francúzskej biskupskej konferencie arcibiskup Éric de Moulins-Beaufort.
„Spoveď musí zostať tajná a spovedné tajomstvo zachované, pretože vytvára priestor pre slobodné slovo vyslovené pred Bohom a v tomto zmysle je silnejšie než zákony republiky,“ uviedol.
Zároveň upozornil, že zavedenie výnimiek by mohlo mať opačný efekt, než aký zákonodarcovia zamýšľajú.
„Zavedenie výnimky zo spovedného tajomstva by bolo kontraproduktívne pre ochranu obetí. Zverili by sa vôbec, keby vedeli, že nejde o tajomstvo? Neberme im tento priestor, ktorý môže byť prvým krokom k oslobodeniu sa a prelomeniu mlčania,“ zdôraznil.
Pripomeňme, že podľa platných cirkevných noriem nesmie spovedník nikdy „slovami ani nijakým iným spôsobom, ani z nijakého dôvodu, ani len čiastočne prezradiť kajúcnika“ (kán. 983, § 1 CIC) a tiež je spovedníkovi zakázané „použitie poznatku získaného zo spovede, ktorý priťaží kajúcnikovi, aj keď je vylúčené akékoľvek nebezpečenstvo odhalenia“ (kán. 984, § 1 CIC).
Obsah spovedného tajomstva zahŕňa „všetky hriechy penitenta, ako aj iné známe hriechy zo spovede penitenta, či už ťažké alebo ľahké, skryté alebo verejné, keďže boli vyjavené v poriadku rozhrešenia, a teda spovedník sa o nich dozvedel z moci sviatostného poznania“.
Dokonca ani samotný penitent nemá právomoc zbaviť spovedníka povinnosti zachovať tajomstvo. Cirkevné právo stanovuje prísny trest za priame porušenie spovedného tajomstva, ktorým je v kánonickom práve latinskej cirkvi CIC automatická exkomunikácia (takzvaná exkomunikácia latae sententiae), ktorej sňatie je vyhradené pápežovi.
Spovedné tajomstvo spovedníka zaväzuje aj „vnútorne“ v tom zmysle, že má zakázané dobrovoľne si pripomínať spoveď a má potláčať akékoľvek nedobrovoľné spomienky na ňu. Na zachovávanie tajomstva pochádzajúceho zo spovede je viazaný aj ten, kto sa akýmkoľvek spôsobom dozvedel hriechy zo spovede (porov. kán. 983, § 2 CIC).
Zvýšená kontrola katolíckych škôl
Francúzskych biskupov neznepokojovalo iba možné prelomenie spovedného tajomstva. Návrh zákona totiž počítal aj s výrazne častejšími administratívnymi kontrolami súkromných katolíckych škôl, ktoré majú uzatvorenú zmluvu so štátom.
Kontroly by sa mali uskutočňovať minimálne raz za päť rokov a netýkali by sa iba dodržiavania učebných osnov. Štát by získal možnosť preverovať všetky aspekty fungovania školy vrátane jej vlastného náboženského charakteru.
Aj v tomto bode biskupi upozornili na potrebu rešpektovať slobodu vzdelávania a identitu katolíckych škôl.
Kontroverzné ustanovenie napokon z návrhu vypadlo
Po intenzívnych diskusiách sa napokon podarilo dosiahnuť kompromis. Národné zhromaždenie schválilo 1. júna zákon jednomyseľne, pričom práve ustanovenie o prelomení spovedného tajomstva bolo z finálneho textu odstránené.
Článok 9 návrhu, ktorý by od duchovných vyžadoval oznamovanie sexuálnych trestných činov páchaných na maloletých, ak sa o nich dozvedeli počas sviatosti zmierenia, poslanci vypustili, aby umožnili prijatie celého zákona.
Francúzske právo tak naďalej považuje informácie získané pri spovedi za súčasť profesijného tajomstva, podobne ako pri lekároch, psychológoch či advokátoch.
Biskup z Nanterre Matthieu Rougé po hlasovaní pripomenul, že zachovanie spovedného tajomstva nemusí byť prekážkou pri ochrane obetí. Naopak, môže sa stať prvým krokom k uzdraveniu.
„Nech to znie akokoľvek paradoxne, zachovanie spovedného tajomstva môže byť prostriedkom na oslobodenie slova. V denníku La Croix vyšiel silný príbeh človeka, ktorý vysvetľoval, že práve počas spovede prvýkrát dokázal hovoriť o svojom utrpení. Kňaz ho následne povzbudil, aby o ňom hovoril aj v ďalších prostrediach, a tak mohol začať cestu uzdravenia,“ povedal biskup Rougé.
Diskusia o hraniciach spovedného tajomstva sa tým pravdepodobne nekončí. Najnovšie hlasovanie však ukázalo, že francúzski zákonodarcovia zatiaľ neboli pripravení zasiahnuť do jednej z najstarších a najcitlivejších oblastí katolíckeho náboženského života.
Spracoval Rastislav Čižik.
