Júnové dni akoby prirodzene tíšili dušu. Možno je to vôňa rozkvitnutého leta, predlžujúce sa večery či radostný smiech detí očakávajúcich prázdniny. No liturgický kalendár odhaľuje, že tento mesiac je viac než len bránou k oddychu: je časom duchovnej hĺbky a otvorenosti.
Mesiac jún je v katolíckej liturgii tradične venovaný úcte Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Hoci túto úctu pápež Pius IX. oficiálne uznal až v roku 1856, jej korene siahajú hlboko do histórie. V 17. storočí sa v Kláštore navštívenia Panny Márie vo francúzskom Paray-le-Monial rehoľnej sestre Margite Márii Alacoque zjavilo Božské Srdce Ježišovo.
Počas zjavení, ktorých obsah si mystička zapisovala do denníka, jej Ježiš hovoril o svojej veľkej, no často neopätovanej láske k ľuďom. Pozýval ju k častému svätému prijímaniu, čo bolo v protiklade k vtedajším rigoristickým tendenciám šíriaceho sa jansenizmu.
Ovocím týchto zjavení bolo zavedenie svätého prijímania na prvý piatok v mesiaci či takzvaná svätá hodinka vo štvrtok v noci pred prvým piatkom. Okrem toho dostala mystička počas posledného, štvrtého zjavenia pokyny na zavedenie sviatku Božského Srdca do liturgického života Katolíckej cirkvi. Ten sa každoročne slávi v prvý piatok po oktáve slávnosti Božieho tela. Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil v roku 1856 pápež Pius IX., ktorý vyhlásil sestru Margitu Máriu Alacoque za blahoslavenú.
Následkom zjavení sa rozšírila aj úcta k obrazu Božského Srdca, ktorý zodpovedá opisu mystičky po druhom zjavení: „Božské Srdce sa mi ukázalo ako keby na plamennom tróne, jasnejšie ako slnko a priehľadnejšie ako krištáľ, so svojou ctihodnou ranou. Bolo obklopené korunou z tŕňov, symbolizujúcou urážky spôsobené našimi hriechmi. Nad ním sa týčil kríž, ktorý znamenal, že už od prvých chvíľ jeho vtelenia (…) bol kríž vbitý do tohto Srdca.“
Súčasťou zjavení je viacero Ježišových prísľubov. Jedno z najpôsobivejších hovorí o deviatich prvých piatkoch. „Sľubujem vám v nekonečnom milosrdenstve svojho Srdca, že jeho všemohúca láska udelí milosť vytrvalosti do konca všetkým, ktorí pristúpia k svätému prijímaniu počas deviatich po sebe nasledujúcich prvých piatkov v mesiaci. Nezomrú bez prijatia svätých sviatostí. Moje Božské Srdce bude ich bezpečným útočiskom v poslednej hodine,“ čítame v denníku mystičky.
Ježišove prísľuby svätej Margite Márii Alacoque, uznané a schválené Katolíckou cirkvou, však nemožno vnímať ako magický program alebo lacnú poistku na ceste do neba. Svätá spoveď a sväté prijímanie počas deviatich po sebe nasledujúcich prvých piatkov sú pozvaním objaviť Božiu lásku vo svojom vlastnom živote. Hlavným cieľom je teda znovuzrodenie človeka do vzťahu s Kristom.
K tomuto cieľu vedú aj ďalšie významné sviatky, ktoré v júni slávi Katolícka cirkev: Božie telo, Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, Narodenie svätého Jána Krstiteľa a slávnosť svätých Petra a Pavla. Tieto sviatky, preniknuté eucharistickým, mariánskym a apoštolským duchom, podčiarkujú čnosti obety, vernosti a lásky, ktoré zároveň vychádzajú z Ježišovho Srdca.
Ako pripomenul svätý pápež Ján Pavol II.: „Drahí mladí, pozývam vás, aby ste sa pripravovali v škole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, aby ste tak mohli čeliť úlohám, ktoré vás v živote očakávajú.“
Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu patrí medzi najnežnejšie a najosobnejšie pobožnosti Cirkvi. Obraz Ježišovho Srdca ‒ zraneného, horiaceho a korunovaného tŕním ‒ nás pozýva vstúpiť do reality Božej lásky. Nie chladnej a vzdialenej, ale tej, ktorá cíti, trpí a zostáva verná.
Jún je zároveň mesiacom slávností prvých svätých prijímaní, kňazských vysviacok, birmoviek a sobášov, teda chvíľ, keď neviditeľná Božia milosť získava viditeľné kontúry. Slnečný jún sa tak stáva nielen oslavou Božej lásky, ale aj pozvaním prijať tento dar a nechať sa ním premieňať, aby sme sa stali schopnými milovať aj vtedy, keď to znamená bolesť. Kristus nám preto otvára svoje Srdce: zranené, žiariace, oslávené.
Ako kedysi svätý apoštol Ján pri Poslednej večeri, aj my môžeme v tichej adorácii skloniť hlavu k Ježišovmu Srdcu a započúvať sa do jeho hlasu: „Hľa, Srdce, ktoré tak veľmi miluje ľudí.“
A pri tejto príležitosti môžeme siahnuť po poslednej encyklike pápeža Františka Dilexit nos (Miloval nás), ktorú vydal v októbri 2024 a v ktorej sa venuje ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista. Práve spiritualita Ježišovho Najsvätejšieho Srdca ponúka podľa pápeža Františka životnú odpoveď na to, čo nazývame „tekutou spoločnosťou“, v ktorej dominuje technológia a konzumizmus a v ktorej sa „znehodnocuje význam potreby mať srdce“.
