V kalendári Rímskokatolíckej cirkvi patrí 22. november svätej Cecílii, mučeníčke z ranokresťanskej éry. Je patrónkou duchovnej hudby, muzikantov (organistov), spevákov, básnikov, výrobcov hudobných nástrojov a nevidiacich.
Podľa legendy sa narodila okolo roku 200 v Ríme do šľachtickej rodiny, kde neskôr prijala kresťanskú vieru a zasvätila svoj život Bohu. Vydala sa za rímskeho šľachtica pohana Valeriána, no v deň sobáša sľúbila Bohu, že zostane pannou. Valerián, uchvátený oddanosťou svojej manželky, prijal kresťanstvo a nechal sa pokrstiť pápežom Urbanom I. (222 – 230). Ako zanietený kresťan spolu s bratom Tiburtiom sa venoval pomoci chudobným a pochovávaniu kresťanských mučeníkov, čo bolo v tej dobe prísne zakázané.
Za svoju činnosť boli obaja bratia zatknutí a neskôr sťatí. Cecília, ktorá sa na ich hroboch modlila, bola tiež postavená pred súd. Prefekt Almachius ju najskôr odsúdil na smrť udusením v horúcej pare. Keďže zázračne prežila, prikázal ju sťať. Kat však ani po troch úderoch nedokázal rozsudok vykonať. Cecília zostala tri dni nažive, kým v modlitbách a utrpení napokon nezomrela.
Pochovali ju na cintorína pri Via Appia, odkiaľ jej telo v roku 821 dal pápež Paschal (817 – 824) preniesť do jej baziliky v Zátiberí (Santa Cecilia in Trastevere), ktorá stojí na mieste, kde podľa tradície žila a bola pochovaná.
Keď pri renovácii baziliky v roku 1599 jej hrob otvorili, telo svätice našli nerozložené. Túto udalosť zaznamenal sochár Stefano Maderna (1576 – 1636), keď zachytil jej telo v polohe, v akej bolo nájdené.
Umelci často zobrazujú svätú Cecíliu so symbolmi čistoty (ľalia), mučeníctva (palma) a hudby (organ alebo lutna).
Spojenie svätej Cecílie s hudbou má pôvod v interpretácii jej životného príbehu. Počas sobáša, kým hral organ, ona v srdci spievala chvály iba Bohu: cantantibus organis in corde suo soli Domino decantabat. Tento text sa v istej obmene dostal aj do liturgických antifón.
Počnúc 15. storočím, keď sa stala patrónkou hudby, pričom sa jej sviatok spájal s hudobnými slávnosťami, venovali jej svoje diela mnohí slávni skladatelia, medzi nimi Joseph Haydn, Charles Gounod či Arvo Pärt. V 19. storočí vzniklo reformné hnutie cecilianizmus, ktoré sa snažilo obnoviť duchovnú hĺbku a čistotu cirkevnej hudby. Na počesť svätice boli zakladané hudobné spolky, školy a združenia. Platí to aj o nedávnej minulosti v Bratislave, kde vznikla a prosperuje Základná umelecká škola svätej Cecílie.
Na Slovensku sa kult svätej Cecílie rozvinul najmä v 19. storočí. Bratislavský Dóm svätého Martina sa stal miestom ceciliánskych slávností, ktoré spájali liturgiu s výnimočnou hudobnou tradíciou. Významnú úlohu pri propagácii jej odkazu zohral Cirkevný hudobný spolok pri Dóme svätého Martina (Kirchenmusikverein zu St. Martin). Na jeho tradíciu dnes nadväzuje súbor starej hudby Musica Aeterna každoročným koncertom na počesť starokresťanskej patrónky hudby.
