Katolíci na celom svete dnes čítajú text zo štvrtej kapitoly evanjelia podľa Matúša. Ide v ňom o fenomén povolania. Povolanie má niekoľko rovín.
Prvá rovina je Ježišova misia. Ježiš si vyberá do svojho tímu „najlepších hráčov“. Vie, čo jeho tím potrebuje. Potrebuje odhodlaných, pracovitých chlapov, ktorí nebudú robiť okolky, nebudú špekulovať, škrabať sa za uchom a spochybňovať každý svoj krok aj krok svojho Učiteľa. Prvou rovinou je teda Ježišov dobrý nos na ľudí, na spolupracovníkov, na nositeľov radostnej zvesti.
Nositeľmi iného rozmeru sú rybári Šimon a Andrej. Chalani, ktorí sa živia chytaním rýb. Aká bola ich práca? Vyžadovala si zručnosť, ale aj veľa dôvery. Museli dôverovať tomu, čo mali pod kontrolou. Museli dôverovať svojim zručnostiam a svojim sieťam. Museli však dôverovať aj tomu, čo nemali pod kontrolou. Museli dôverovať moru, museli dôverovať prírode. Rybolov nebol vždy úspešný. Rybári museli byť tí, ktorí majú nádej a spoliehajú sa na Boha, že im v správnej chvíli naplní siete rybami.
Potom tu máme ďalších rybárov Jakuba a Jána. Títo chlapci práve opravovali siete.
Všetkých štyroch Ježiš povolá do svojho víťazného tímu. Je zaujímavé, že neprotestujú. Mohli si povedať: „No, čo už nám len tento tulák môže ponúknuť? Tu máme istotu v neistote. Ryby v sieti, alebo siete s rybami. Boh nás živí cez more.“
Rybári – ako každý zbožný človek – však túžili po niečom inom. Dúfali v lepšie a hlbšie prežívanie života. Teraz im neznámy dá ponuku, aby sa stali rybármi ľudí.
Rozumeli tomu, čo im Ježiš ponúkal? Zrejme nie. Pridali sa k nemu a chodili po synagógach a videli veľké veci. Hlavne však vnímali, že Ježiš ohlasuje radostnú zvesť, svedčí o Bohu.
Ako to títo chalani chápali? A boli by do tohto podniku išli, keby boli vedeli, ako sa to skončí? Že ich majstra odsúdia v monsterprocese a následne ho zabijú? Nevedeli nič o zmŕtvychvstaní a nemohli ani len tušiť, že budú prenasledovaní, ničení, bití…
Výhodou a zámerom bolo, že Ježiš povoláva mladých ľudí. Skepsa a cynizmus ešte nie sú v nich zakorenené. Ak by Ježiš povolával skúsených, unavených harcovníkov, ktorí majú na všetko tisíc výhovoriek a zdôvodnení, jeho „tím snov“ by nikdy nefungoval.
Spomínam si na to, čo hovoril istý kňaz misionár, ktorý pôsobil v Japonsku. Vravel, že tam sa ľudia nechytajú ani do sietí, že tam sa ľudia chytia na udicu, aj to len párkrát za niekoľko rokov. Misionári sa však nevzdávajú. Zvyknú vravieť, že polievajú suchý peň, ktorý raz isto rozvinie svoje listy.
Ako by sme na Ježišovo volanie: „Poď, poď, povolávam ťa do svojho víťazného tímu!“ zareagovali my? Išli by sme? Zanechali by sme svoj doterajší život? Odišli by sme z malých istôt do veľkej neistoty, hoci po boku charizmatického Učiteľa? Na to si každý musí odpovedať sám.
Šimon, Andrej, Jakub a Ján povedali Ježišovi svoje áno. S odstupom času možno povedať, že to bolo dobré rozhodnutie, ktoré môže inšpirovať aj nás.
