Na začiatku 19. storočia nemali lekári pre určovanie chorôb veľa nástrojov. Väčšinou sa museli spoliehať na vlastné zmysly a skúsenosti. K zmene tohto stavu výrazne prispel aj francúzsky lekár René Théophile Hyacinthe Laennec. Vynašiel stetoskop.
Príbeh jeho objavu sa začal v trochu rozpačitej situácii. Písal sa rok 1816 a Laennec vyšetroval mladú pacientku so symptómami ochorenia srdca. Lekári vtedy diagnostikovali choroby tzv. priamou auskultáciou, pri ktorej si lekár priložil ucho priamo na hrudník pacienta. Nie vždy to bolo príjemné ani praktické.
Laennec si vtedy spomenul na jednoduchý fyzikálny jav. Zvuk sa dokáže dobre prenášať cez pevný materiál. Zroloval teda kus papiera do valca, jeden koniec priložil k pacientkinmu hrudníku a druhý k uchu. Tlkot srdca počul jasnejšie než kedykoľvek predtým.
O niečo neskôr papier nahradil drevom v tvare dutého valca, dlhého asi 25 centimetrov. Laennec ho najprv nazýval jednoducho valec, no napokon zvolil pomenovanie z gréčtiny. Stethos znamená hrudník a skopein zas pozorovať. Tak vzniklo slovo stetoskop.
Jeho objav otvoril novú kapitolu medicíny. Lekári dokázali zvuky pľúc a srdca počuť oveľa zreteľnejšie. Vďaka tomu bolo možné presnejšie rozlišovať napríklad zápal pľúc, bronchitídu či tuberkulózu. Preto sa o Laennecovi dnes hovorí ako o zakladateľovi modernej pneumológie.
Detstvo poznačené chorobou
Tuberkulóza zasiahla aj jeho rodinu. Keď mal päť rokov, jeho matka na ňu zomrela a jeho výchovu prevzal prastrýko abbé Laennec, ktorý bol kňazom. Budúci lekár tak vyrastal v prostredí živej katolíckej viery.
Ako dieťa býval chorľavý a trpel únavou, horúčkami i astmou. Bol však mimoriadne nadaný: ako dvanásťročný sa učil cudzie jazyky a pod vedením svojho strýka Guillauma-Françoisa Laenneca sa zoznamoval so základmi medicíny.
Jeho súčasníci si všímali, že viera bola prirodzenou súčasťou jeho života. Spomína sa to aj v jednej príhode z cesty do Paríža. Koč, v ktorom cestoval so svojou manželkou, sa prevrátil. Keď sa situácia upokojila a oni sa opäť posadili, pokojne povedal, že boli pri treťom desiatku, a pokračovali v modlitbe ruženca, ktorý sa modlili tesne pred nehodou.
Lekár a veriaci človek
Laennec bol známy aj svojou láskavosťou, ktorá sa prejavovala v jeho súcite s chudobnými. Škótsky lekár Sir John Forbes, ktorý preložil jeho dielo do angličtiny, ho opísal ako muža veľkej integrity, úprimného kresťana a dobrého katolíka, verného svojej viere aj Cirkvi v dobrých aj zlých časoch.
Podľa svedectiev prijímal aj svoju blížiacu sa smrť pokojne, posilňovaný nádejou na večný život. Dr. Austin Flint, prezident Americkej lekárskej asociácie, v roku 1884 poznamenal: „Laennecov život je príkladom, ktorý vyvracia mýtus, že praktizovanie vedy je škodlivé pre náboženskú vieru.“
Počas výskumu tuberkulózy sa Laennec sám touto chorobou nakazil. Zomrel v roku 1826 vo veku 45 rokov. Smrteľnú diagnózu potvrdil jeho synovec Mériadec Laennec prostredníctvom stetoskopu, ktorý jeho strýko pred rokmi vynašiel.
René Laennec raz napísal, že vie, že riskoval vlastný život, no verí, že kniha, ktorú pripravuje, bude užitočná a pomôže zachrániť mnoho iných životov. Dobrý lekár najprv dobre počúva. A vynález stetoskopu toto počúvanie výrazne uľahčil.
