externý prispievateľ
Zlo má zbrane globálneho zničenia – lož, polopravdy, manipuláciu, nepravé zjavenia a falošné zázraky. Nemusíme sa však báť: všetko to máme ako na písme (v Písme) z Božej dlane, všetko je predpovedané, máme mapy na dianie a GPS-ky na správnu cestu.
Vypočúvať neznanemaná vypočuť, teda mať dobrý úmysel niekomu porozumieť. Ako často svojich blízkych vypočúvame, a nie počúvame…
Odpovedal mu: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ (Lk 16,31) Toto je posledná veta z Ježišovho podobenstva o Lazárovi a boháčovi, dvojici, ktorá vstúpila do kultúrnych i náboženských dejín ako archetyp nezmieriteľného rozporu. Medzi chudákom Lazárom, ktorý sa za života trápil, a boháčom, ktorý si na zemi užíval, je po ich smrti neprekonateľná priepasť. A Lazár, ktorý […]
A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Jn 19,27) Táto veta je kľúčová – je kľúčom, ktorý otvára dvere tajomstva Márii, Ježišovej matky. Človek cez ňu dal telesný život Bohu. Toto evanjelium (aj napriek pochybnostiam) pravdepodobne napísal apoštol Ján, ten, ktorý píšuc o sebe, označuje sa nie menom, ale prívlastkom „učeník, ktorého miloval Pán“. […]
Kríž? Nie! Prečo by musel byť? Hoci ho máme vrastený do tela, hoci je naša telesná schránka postavená podľa súmernosti kríža. Hoci nám to Kristus ukázal na vlastnom skone na kríži.
Ježiš je majstrom kontroverzných výrokov, teda tvrdení, ktoré nás uvádzajú do zmätku, ktoré nás zneisťujú, ktoré v nás vzbudzujú prinajmenšom rozpaky, ak už nie rovno pochybnosti a nesúhlas.
Ako často si pri najmenšom zdvihnutí životnej úrovne, pri sebamenšom náznaku úspechu či rozbiehajúcej sa kariéry hovoríme, že zrúcame staré sýpky a postavíme nové.
Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. (Jn 15,5) Boh má k nám zvláštny, protikladný, ale pritom koherentný a celistvý vzťah. Na jednej strane bez nášho súhlasu nič neurobí, necháva všetko – dokonca našu večnú spásu – iba na nás, na našej slobodnej vôli – ako milujúci Otec Boh a ako […]
Neprechádzajte z domu do domu! (Lk 10,7) Toto je zabudnutá, nenápadná vetička z Lukášovho svedectva o Kristovi, ktorý posiela do sveta svojich učeníkov, aby hlásali pokoj, uzdravovali chorých a ohlasovali blížiace sa nebeské kráľovstvo. Prečo ma však táto veta tak znepokojuje? Kristus, to žriedlo pokoja, z ktorého pokoj nielen vyvieral, ale sám bol absolútnym a univerzálnym Pokojom, nás často svojimi výrokmi […]
Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. (Lk 24,35) Evanjelista Lukáš rozpráva o tom, ako Ježiš na tretí deň vstal z mŕtvych. Umrel ako človek a povstal k životu ako Boh. Zjavil sa dvom učeníkom, ktorých nazývame emauzskí, pretože boli na ceste do dediny Emauzy, dnes El Qubeibeh. Jedného z nich poznáme aj menom, […]
Kristus hovorí o inom vzťahu – nie o vodcovi, predsedovi strany, führerovi, ktorý klame svojich nasledovníkov a metódou biča a cukru ich dostáva tam, kam potrebuje.
Po svojom zmŕtvychvstaní sa Ježiš zjavoval mnohým a medzi nimi boli aj dvaja učeníci, ktorých voláme emauzskí, pretože sa na ceste do dediny Emauzy stretli s Ježišom, ale ho ne(s)poznali. A keď sa im dal poznať pri lámaní chleba a vzápätí im zmizol spred očí, povedali si tú nádhernú vetu: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával…?“ […]
Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. (Mk 15,38) Evanjelista Marek týmto veľkolepým obrazom končí svoje svedectvo o posledných chvíľach Krista, ktorý zomiera ako človek na kríži, aby z neho vzlietol ako Boh do večného života. Kristus sa ako Boh narodil do nášho sveta a ako Boh z neho odchádza, ale na svojom tele vykonal podstatnú zmenu: […]
Toto je jedna z „tvrdých“ Kristových rečí, kde hovorí o smrti za hriechy. No nie za hriechy samotné, ale za neochotu oľutovať ich a činiť pokánie.
Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. (Jn 20,30) Dve slová ma zaujímajú v tejto vete: „znamení“ a „nie sú zapísané“. Kristus počas svojho trojročného verejného pôsobenia urobil veľa zázrakov: mnohých uzdravil, slepým vrátil zrak, z posadnutých vyhnal zlých duchov, dokonca vzkriesil mŕtveho. Ale toto všetko urobil […]
Nechlácholí nás, nečičíka, neuspáva, nehladká nám bruškami slov naše bruchá, nelegalizuje naše ego. Do našej nafúkanosti pichá ostrým klinom, aby sme vyfučali, aby sme sa vyprázdnili a urobili miesto pre neho.
Ja som slabý a hriešny muž, a lipnem na svojom živote, na tomto koženom obale pre moje kosti. Koľkokrát sa ma zmocnila panika, že už-už umriem.
Ako často nechápeme slová, ktoré nám hovorí?! A hovorí nám to svojím spôsobom – raz bolesťou, raz utrpením, ktoré na nás dopustí, raz ponížením, ktoré nechceme znášať, raz milosťou a darmi, ktoré si ani nezaslúžime, raz letom, raz pádom…
Kristus nie je nijaký svätý prostáčik, jeho láska nie je slabosť, ale sila. Ján Krstiteľ teda povedal prorocký, monumentálny výrok o Kristovi Sudcovi. Napokon, Kristus neprichádza s ohňom a mečom, ale do stodoly našich životov prichádza s vejačkou.
Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ (Mk 10,51) Toto sa spýtal Kristus slepého Bartimeja. A on odpovedal tak, ako by sme odpovedali aj my, keby sme boli v jeho koži: „Rabboni, aby som videl!“ Ale ako by sme odpovedali vo svojej koži, vo svojej existencii, keby nám Ježiš položil tú otázku: „Čo […]
