Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. (Jn 18,37)
Toto vyznal Kristus, keď predstúpil pred Piláta, ktorý ho vypočúval. Vypočúvať neznamená vypočuť, mať dobrý úmysel niekomu porozumieť. (Ako často svojich blízkych vypočúvame, a nie počúvame.) Sú nešťastníci, ktorí sú posadnutí utkvelou predstavou, že sú spasitelia tohto sveta, že majú povolanie zachrániť ho, že sú inkarnáciou Ježiša, že sú samým Ježišom.
My, čo sme uverili v neho, a nielen v neho, ale aj jemu, máme s ním aj tak najtesnejšie príbuzenstvo. Sme cez jeho i nášho Otca jeho ľudskými bratmi, On je náš Boží brat. A máme s ním, pravdaže, v rozdielnej miere a poverení ešte jedno spoločné.
Aj my sme prišli na svet, aby sme vydali svedectvo pravde. Ježiš ho vydal svojím obetovaním na kríži a vstaním z mŕtvych, keď porazil smrť a vrátil sa do života, aby ukázal, že on je víťazom nad zlom a zmarom.
Aj my budeme vstávať z mŕtvych, no nie vlastnou silou, ale zásluhou nášho Vzkriesiteľa. Ale sme poslaní na svet, aby sme svedčili. Pravda, ktorú máme, nie je našou pravdou, a už vôbec to nie je pravda, ktorou by sme mohli mlátiť po hlavách tých, čo ju ešte nenašli.
Nie je našou zásluhou, že sme pri prameni pravdy. A preto nie sme jej vlastníkmi, iba jej opatrovateľmi a svedkami o nej. Chcem svedčiť, chcem vydávať svedectvo o pravde, ktorá sa mi dostala, aj keď hlasom chrapľavým, trasľavým, jachtajúcim… Tá pravda znie: Boh je a je to náš Otec. A Kristus prišiel, aby nás spasil a zachránil pre večný život.
