Kvalitu života zvykneme merať viacerými ukazovateľmi: komfort, vzťahy, šťastie, zdravie… Najčastejšie zdôrazňujeme práve zdravotnú stránku. Aj preto priťahujú pozornosť spôsoby a rady, ako túto kvalitu života získať a udržať čo najdlhšie.
Do tejto kategórie patria aj údaje, ktoré zverejnil lekár internista Dr. José Jorge Maya:
- o 21 percent nižšie riziko rakoviny,
- o 29 percent nižšiu pravdepodobnosť fajčenia,
- o 34 percent nižšie riziko nadmernej konzumácie alkoholu,
- o 33 percent nižšie riziko depresie,
- o 27 percent nižšie riziko úmrtnosti z akejkoľvek príčiny.
Toto sú podľa internistu výsledky štúdií, ktoré skúmali, ako vplýva pravidelná náboženská prax na naše zdravie. Konkrétne to spôsobí návšteva bohoslužby raz týždenne.
Svetoznámy profesor sociológie Rodney Stark už v minulosti poukázal na podobné výsledky v severoamerickom kontexte. Analýzou dát prišiel k záverom, že pravidelne praktizujúci veriaci žijú v priemere o 7,6 roka dlhšie ako ľudia bez vyznania. U veriacich ľudí je tiež vyššia životná spokojnosť a menej problémov s depresiami a neurózami v porovnaní s americkým priemerom.
Obdobné výsledky boli zistené aj v Európe. Dánska štúdia napríklad zistila, že nábožensky aktívni muži potrebovali o tretinu hospitalizácií menej ako ich sekulárni rovesníci.
Rovnako pozoruhodné je, že keď dánsky výskumný tím skúmal mieru úmrtnosti hospitalizovaných pacientov, zistil, že u nábožensky založených mužov bola nižšia o 30 a v prípade žien až o 44 %.
Dôvody pozitívneho vplyvu sú zjavné. Človek, ktorý pravidelne prichádza do chrámu, sa učí zastaviť. Vystúpiť z kolotoča povinností, tlaku a neustáleho zhonu. Aspoň na chvíľu sa ponorí do ticha a uvedomí si, že svet nenesie na svojich pleciach sám. Že nie je stroj na výkon, ale Božie dieťa.
Bohoslužba zároveň prináša rytmus uprostred chaosu a roztrieštenosti a ponúka tak človeku možnosť ukotvenia. Aspoň raz za týždeň mu pripomenie to podstatné: že život, to nie je len práca, peniaze a termíny, ale aj vzťahy, odpustenie, služba a večnosť.
Druhým dôvodom pozitívneho vplyvu pravidelnej návštevy bohoslužby je spoločenstvo. Pandémiou súčasnosti je totiž osamelosť. V chráme máme možnosť stretnúť ľudí rôzneho veku, osudov a povolaní. Nie preto, aby sme sa porovnávali, ale aby sme spolu stáli pred Bohom. To vytvára hlbší spôsob spolupatričnosti.
A napokon je tu nádej. Kým svet okolo nás často ponúka úzkosť, strach a neistotu, bohoslužba hovorí o milosrdenstve, novom začiatku, odpustení a dokonalej láske bez podmienok, ale s následkami.
Bohoslužba nie je zázračná tabletka proti všetkým problémom. Nezmaže starosti v jednom okamihu. Má však potenciál zmeniť človeka, ktorý sa s nimi vracia domov s iným pohľadom.
Zvýšiť kvalitu života nepomáha len nová diéta, práca či nové veci. Skúsme nedeľu. Skúsme bohoslužbu. Možno zistíme, že to, čo sme hľadali pre telo aj dušu, bolo celý čas bližšie, než sme si mysleli.
Primárny vplyv kresťanstva sa však štúdiám vymyká. Jeho ambíciou totiž nie je predĺžiť život o 10 rokov, ale sprostredkovať účasť na večnom živote. A to je už celkom iná kvalita, kde spoľahlivé meracie techniky v tejto oblasti zatiaľ chýbajú.
