Nedeľné vyznania Daniela Heviera: Pane, už nie som hladný

Daniel Hevier

Daniel Hevier

Daniel Hevier. Zdroj: archív autora
Daniel Hevier. Zdroj: archív autora

Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. (Lk 24,35)

Evanjelista Lukáš rozpráva o tom, ako Ježiš na tretí deň vstal z mŕtvych. Umrel ako človek a povstal k životu ako Boh. Zjavil sa dvom učeníkom, ktorých nazývame emauzskí, pretože boli na ceste do dediny Emauzy, dnes El Qubeibeh.

Jedného z nich poznáme aj menom, bol to Kleofáš alebo Kleopas. Neboli to jedni z Dvanástich, teda apoštoli; boli to učeníci zo širšieho okruhu Kristových nasledovníkov. Kráčajú z Jeruzalema do obce neďaleko neho. Majú na to asi dvanásť kilometrov a zhovárajú sa o tom, čo ich najviac ťaží. Ich učiteľ, možno v ich ponímaní vodca a osloboditeľ, je mŕtvy.

Už tretí deň, čo sa pokladalo za definitívne potvrdenie smrti. Títo muži sú zronení, ba viac, zlomení, otrasení vo svojej viere. Možno si hovoria: Komu sme to uverili, za kým sme to išli, čím nás dokázal tak zmanipulovať, že sme ho nasledovali? Je im ľúto nielen jeho, ale aj seba. S Ježišom strávili možno mesiace a možno roky, možno boli s ním celé tri roky jeho verejného účinkovania.

Možno dúfali nielen v oslobodenie celého národa, ale aj vo svoje osobné vyzdvihnutie a odmenu za svoju vernosť. A teraz toto – smrť ako definitívny škrt cez rozpočty ich životov. A vtom sa k nim pridáva cudzinec. Cudzinec v ich ponímaní, pretože on ich dôverne pozná, vidí do všetkých záhybov ich sŕdc. Veď je to Ježiš a oni sú jeho milované deti.

Postupne sa im dáva spoznať, padajú rybie šupiny z ich očí, a keď láme požehnaný chlieb a podáva im ho, je im neotrasiteľne jasné: Je to on, ako sme ho mohli nespoznať! Celé toto symfonické rozprávanie sa končí úžasným slovným akordom: „… porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.“

Chcem aj ja rozprávať, čo sa mi stalo cestou od Nádeje k Bezmocnosti, dvanásť kilometrov medzi Ťarbavosťou srdca a Poznaním Pána. Spoznal som ho pri lámaní chleba, keď lámal moje telo ako chudorľavý chlieb a keď lámal svoje telo pre môj neutíšiteľný hlad. Už nie som hladný, Pane, sýtim sa tebou a tvojím slovom. A rozprávam to svojimi ťarbavými slovami, aby som vydal svedectvo aj pre iných.

Daniel Hevier
Daniel Hevier je slovenský básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár, výtvarník a autor literatúry pre deti a mládež. Od roku 1992 vydal vo vlastnom vydavateľstve Hevi vyše 100 titulov.
DoKostola.sk - Nedeľné vyznania Daniela Heviera: Pane, už nie som hladný

Na našej webovej stránke používame cookies, aby sme optimalizovali obsah na základe očakávaní používateľov. Nezbierame žiadne citlivé údaje.