Viac ako trinásťtisíc veriacich sa počas uplynulého víkendu zišlo na brnianskom výstavisku, aby boli svedkami historickej udalosti. Katolícka cirkev slávnostne vyhlásila za blahoslavených dvoch kňazov brnianskej diecézy – Jána Bulu a Václava Drbolu, ktorí sa stali obeťami komunistického režimu v Československu.
Ide o prvých blahoslavených moderných českých dejín a zároveň o prvé obete totalitných režimov 20. storočia z územia dnešnej Českej republiky, ktoré Cirkev povýšila na oltár. Ich životný príbeh je svedectvom vernosti viere, odvahy a neochoty zaprieť pravdu ani pod hrozbou smrti.
Za účasti tisícov veriacich
Slávnostnej svätej omši predsedal pápežský legát kardinál Michael Czerny. Samotný obrad blahorečenia sa uskutočnil na začiatku liturgie. Po oficiálnej žiadosti o blahorečenie a predstavení životopisov oboch mučeníkov prečítal kardinál apoštolský list pápeža Leva XIV., ktorým boli Ján Bula a Václav Drbola zapísaní do zoznamu blahoslavených.
Počas slávnosti bol odhalený aj oficiálny portrét nových blahoslavených a do liturgického priestoru priniesli relikviár obsahujúci ostatky Václava Drbolu a časť primičného ornátu Jána Bulu.
Bohoslužbu vysielali v priamom prenose televízie TV Noe aj Česká televízia. Na výstavisku sa zhromaždilo viac ako 13 000 pútnikov, desiatky biskupov a takmer 300 kňazov z českých a moravských diecéz.
Nezapredajte pravdu za pohodlie
Silným momentom slávnosti bola homília kardinála Czerného.
„Blahoslavení Ján a Václav nás nevolajú k tomu, aby sme hľadali prenasledovanie. Volajú nás k tomu, aby sme nezapredali pravdu za pohodlie alebo preto, aby sme sa vyhli konfliktu,“ povedal pápežský legát.
Pripomenul, že obaja kňazi odmietli vymeniť vieru za spoločenské uznanie či osobný prospech.
„Volajú nás, aby sme neobetovali vlastné svedomie kvôli pohodliu, kariére alebo rozumnému prispôsobeniu sa. Volajú k odvahe zostať pravdiví aj vtedy, keď je to nepopulárne, k vernosti aj vtedy, keď neprináša okamžitý úspech, a k viere, ktorá nehľadá potlesk, ale chce zostať v súlade s evanjeliom,“ zdôraznil.
Malo sa na nich zabudnúť
Ján Bula a Václav Drbola boli obyčajní vidiecki kňazi. Komunistický režim sa však postaral o to, aby sa ich mená navždy zapísali do dejín.
Po februári 1948 začala komunistická moc systematicky likvidovať Cirkev a podrobovať ju štátnej kontrole. Obaja kňazi sa stali obeťami vykonštruovaných procesov súvisiacich s takzvaným babickým prípadom.
V centre udalostí stál dobrodruh a provokatér Ladislav Malý, ktorý sa vydával za člena protikomunistického odboja a viacerých kňazov zavádzal falošným príbehom o údajnej snahe dostať internovaného arcibiskupa Josefa Berana do bezpečia.
Ján Bula i Václav Drbola mu uverili. Ani jeden z nich sa však nepodieľal na násilných činoch, ktoré nasledovali. Dňa 2. júla 1951 vtrhla do školy v Babiciach ozbrojená skupina vedená Ladislavom Malým. Počas incidentu boli zastrelení traja miestni komunistickí funkcionári. Štátna bezpečnosť začala okamžite zatýkať desiatky ľudí. Medzi obvinenými sa ocitli roľníci, učitelia, členovia odboja aj katolícki kňazi.
Komunistický režim využil tragédiu na rozsiahlu propagandistickú kampaň proti Cirkvi.
Paradoxom je, že Ján Bula bol v čase vraždy už viac než dva mesiace vo väzení a Václav Drbola bol zatknutý dva týždne pred útokom. Napriek tomu sa obaja ocitli medzi hlavnými obžalovanými.
Justičná vražda
Procesy prebiehali mimoriadne rýchlo.
Václav Drbola bol odsúdený za velezradu a údajné navádzanie na vraždu. Po zamietnutí odvolania ho 3. augusta 1951 popravili obesením na dvore väznice v Jihlave.
Ján Bula bol odsúdený v ďalšom procese. Komunistická moc potrebovala známeho a obľúbeného kňaza ako odstrašujúci príklad. Aj jeho rozsudok smrti bol vykonaný v Jihlave.
Po páde komunizmu boli obaja plne rehabilitovaní a ich popravy boli označené za justičné vraždy.
Prví blahoslavení modernej českej histórie
Výnimočnosť blahorečenia spočíva aj v tom, že ide o prvých blahoslavených moderných českých dejín.
Od roku 1989 je to iba druhý úspešne ukončený proces blahorečenia v Českej republike a zároveň prvý prípad v histórii brnianskej diecézy, keď boli jej synovia povýšení na oltár.
Pre Katolícku cirkev v Česku ide o udalosť porovnateľnú s významnými historickými míľnikmi posledných desaťročí.
Príklad vernosti aj pre príbuzných
Medzi účastníkmi slávnosti nechýbali ani príbuzní nových blahoslavených.
Praneter Václava Drbolu Kamila Hlobil Drbolová, ktorá dnes žije vo Švajčiarsku, v rozhovore priznala, že hoci svojho prastrýka nikdy osobne nepoznala, jeho príbeh výrazne ovplyvnil jej vlastnú cestu viery.
„Jeho vernosť až do smrti je pre mňa obrovským príkladom. Nech sa dialo čokoľvek, nech musel prechádzať akýmkoľvek utrpením, zostal verný až do konca,“ povedala.
Podľa jej slov ju fascinuje najmä jeho rozhodnosť nasledovať Krista bez kompromisov.
„Bol rozhodnutý nasledovať Krista bez kompromisov, bez ‚ale‘, bez obzerania sa naľavo či napravo. Jednoducho povedal svoje áno,“ uviedla.
Afterparty a živý odkaz
Už deň po blahorečení sa v miestach spojených so životom oboch mučeníkov konali ďakovné bohoslužby.
Viac ako dvetisíc veriacich sa zišlo v Lukove, rodisku Jána Bulu. Ďalšie slávnosti sa konali v Starovičkách, kde sa narodil Václav Drbola, v Slavkove pri Brne, kde pôsobil ako kaplán, a tiež v Jihlave, na mieste ich popravy.
Práve jihlavská bohoslužba mala mimoriadne silný symbolický rozmer. Konala sa na mieste, kde komunistický režim pripravil oboch kňazov o život.
Brniansky biskup Pavel Konzbul označil uplynulý víkend za mimoriadny dar pre celú miestnu Cirkev.
„Verím, že ich svedectvo odvahy, vernosti a dôvery v Boha bude aj naďalej inšpiráciou pre naše životy,“ povedal.
Liturgická spomienka blahoslavených Jána Bulu a Václava Drbolu pripadne na 17. jún. Veriaci ju tento rok prvýkrát oslávia v brnianskej katedrále.
Príbeh dvoch kňazov, ktorých sa totalitný režim pokúsil vymazať z pamäti národa, sa tak po viac než siedmich desaťročiach skončil úplne inak, než si jeho tvorcovia predstavovali. Jána Bulu a Václava Drbolu dnes Cirkev pripomína nie ako zločincov, ale ako mužov, ktorí zostali verní Kristovi až do konca.
