Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. (Lk 23,9)
Keď Ježiša zajali, poslali ho k Pontskému Pilátovi, aby rozhodol o jeho smrti. Ten však na ňom nenašiel nijakú vinu a poslal ho naspäť Židom. Podľa židovského zákona podliehal Herodesovi, ktorý bol v tých dňoch v Jeruzaleme. Lukáš píše, že Herodes ho „už dávno túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak.“
Žijeme vo svete, ktorý možno aj túži vidieť Ježiša, lebo veľa o ňom počul. Ale najmä pre zvedavosť na zázrak, ktorý by mohol Kristus urobiť kvôli nám. Nie sme zvedaví na jeho božské poslanie, na jeho vykupiteľské dielo, na privedenie duší do neba, sme zvedaví naňho iba ako na jarmočného kúzelníka.
Urob nám zázrak, Ježišu, a my v teba uveríme! Nuž, aká chabá to musí byť viera, karikatúra viery, keď pre svoju existenciu potrebuje mimoriadne skutky, zázraky. Napokon, Ježiš konal zázraky nie na počkanie a nie na lusknutie prstov, ale keď sa stretol s bezmedznou dôverou prosiacich.
Ani tieto zázraky nestačia tým, ktorí ho odvrhli a zavrhujú dodnes. Teda ani dnes by jeho zázraky nepresvedčili tých, ktorí rovnako ako satan volajú: Non serviam – nebudem slúžiť, odmietam byť poslušný. Žijeme vo svete, ktorý už nemôže byť hluchý voči Kristovi.
Je tu príliš veľa jeho nasledovníkov, príliš veľa zvestí o jeho pôsobení. Tribúny sú plné a skandujú: Je-žiš, Ježiš, u-rob zá-zrak! A nevidia, hluchí a slepí, že Ježiš koná pred našimi očami, v našich životoch permanentný zázrak svojho zmŕtvychvstania.
