Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. (Lk 12,52)
Toto je jeden z ďalších kontroverzných výrokov Krista, ktorý hovorí učeníkom: „Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“
Ježiš je majstrom kontroverzných výrokov, teda tvrdení, ktoré nás uvádzajú do zmätku, ktoré nás zneisťujú, ktoré v nás vzbudzujú prinajmenšom rozpaky, ak už nie rovno pochybnosti a nesúhlas. Ako to môže povedať on, ktorý hlásal pokoj, ktorý je Kráľom pokoja a lásky?! Ale či Ježiš klamal? Nie je to aj dnes tak, ako to predpovedal: nie sme naozaj rozdelení dvaja proti trom alebo štyria proti jednému? A nie je každé rozdelenie – etnické, etické, politické – v konečnom dôsledku rozdelením pozdĺž línie Kristov človek, Kristovec, a ten, ktorý Krista odmieta?
Kristus teda neklame: hovorí o rozdelení, ktoré prechádza dejinami a našimi životmi. Kristus zjednocuje, pretože sme všetci deťmi nášho nebeského Otca, ale zároveň rozdeľuje, pretože niektorí toto dedičstvo odmietajú prijať. Kristus prišiel, aby vydal svedectvo, aby svedčil, aby nás vykúpil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním, aby preukázal svojimi skutkami, kto je, aby sa už nikto nemohol vyhovárať: nevedel som, nevidel som, nepočul som, nečítal som, nikto mi nepovedal…
Od tejto chvíle je všetko zreteľné a evidentné, potvrdené krvou i Duchom, zahynutím i vzkriesením. A teraz má náš Sudca nárok na ostrý rez, na rozdelenie podľa čiary „Verím – Neverím“, „Prijímam – Odmietam“. Kriste, nie ja sa oddeľujem od tých, ktorí ťa odmietajú, nie ja som ich sudcom, nie ja vediem horiacu čiaru medzi svojím bratom a sestrou. Keď budeš rezať a oddeľovať, buď k nám milosrdný!
