A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Jn 19,27)
Táto veta je kľúčová – je kľúčom, ktorý otvára dvere tajomstva Márii, Ježišovej matky. Človek cez ňu dal telesný život Bohu. Toto evanjelium (aj napriek pochybnostiam) pravdepodobne napísal apoštol Ján, ten, ktorý píšuc o sebe, označuje sa nie menom, ale prívlastkom „učeník, ktorého miloval Pán“.
Keď Ježiš skonával na kríži, obrátil sa na svojho najmilšieho apoštola Jána a povedal mu: „Hľa, tvoja matka!“, keď ešte predtým odovzdal Jána do opatery svojej matky. Touto lakonickou vetou končí tento odsek svojho svedectva o posledných hodinách Kristovho pozemského života.
Evanjelium je zvláštne slovo: je napísané pre všetky časy a pre všetky ľudstvá, ktoré prídu aj v budúcnosti. Všetko je tam aj pre nás. Preto aj vetu: „Hľa, tvoja matka!“ musíme brať osobne, veľmi osobne, až na kožu a do kosti intímne. Ježiš nám hovorí, že Mária je naša matka, a naša reakcia by mala byť: A od tej hodiny si ju berieme k sebe. Čo je to vziať si k sebe Máriu, Matku Boha?
Nie je to sladkobôľne a vzdychavičné uctievanie malebných sadrových sošiek, nie je to sentimentálny pohľad do nezábudkovomodrých očí ženy, ktorá vyzerá ako dievčatko. Mária nie je gýč. Mária nie je našou hovorkyňou k Bohu, ani nie je PR agentkou Boha, ktorý na nás nemá čas. Mária je matka, a matka dáva život. Mária nám chce dať život pre nebo, chce aj nás duchovne porodiť k životu vo večnosti a pre večnosť.
Mária je nositeľka a opatrovateľka bolesti, a znášanie bolesti nie je ani zbabelosť, ani falošná pokora. Znášanie bolesti je sila a účasť na Kristovej bolesti, na bolesti Boha nad našimi pádmi a hriechmi. Bolesť je podmienka spásy, kríž je požiadavka a predpoklad vstupu do večnej prítomnosti s Bohom.
Nám, ktorým je aj jediná boliestka príťažou, nech dá silu tá, ktorú sme nazvali Sedembolestnou. Žena siedmich bolestí. Ale aj žena siedmich nádejí. Mária zosmiešňovaná, nepochopená, zatracovaná, bagatelizovaná, zneužívaná, obaľ svojimi siedmimi bolesťami naše malé kríže a nikdy nám neprestávaj byť matkou. Veď ty si vzala na seba materstvo aj pre nás, hoci my sme ťa „nevzali k sebe“.
