Jedenásť dní, 19 letov, štyri krajiny, viac ako 16 000 kilometrov, 25 prejavov alebo kázní: cesta pápeža Leva XIV. po Afrike bola jeho doposiaľ najintenzívnejšou. Navštívil Alžírsko, Kamerun, Angolu a Rovníkovú Guineu. Súčasťou spiatočného letu do Ríma boli tradičné otázky novinárov.
Medzi nimi zaznela aj otázka novinárky, ktorá sa pýtala na nedávne usmernenie mníchovského arcibiskupa kardinála Reinharda Marxa. Ten dal kňazom a pastoračným pracovníkom vo svojej arcidiecéze pokyn, aby jednotne udeľovali požehnania homosexuálnym párom alebo rozvedeným, ktorí uzavreli nové civilné manželstvo.
Ešte pred priamou odpoveďou pápež zdôraznil, že „jednota či rozdelenie Cirkvi sa netočí okolo sexuálnych otázok“ a vyjadril ľútosť nad tým, že keď Cirkev hovorí o morálke, často sa všetko zužuje práve na túto tému.
„V skutočnosti existujú dôležitejšie otázky, ako je spravodlivosť, rovnosť, sloboda mužov a žien či náboženská sloboda, ktoré majú prednosť pred touto konkrétnou témou,“ dodal.
Zároveň však jasne uviedol, že „Svätá stolica sa už obrátila na nemeckých biskupov a dala najavo, že nesúhlasí s formálnym požehnávaním homosexuálnych párov… nad rámec toho, čo svojím spôsobom umožnil pápež František, keď povedal: všetci ľudia dostávajú požehnanie.“
„Keď kňaz udeľuje požehnanie na konci svätej omše alebo keď pápež žehná na záver veľkého slávenia, ide o požehnanie pre všetkých,“ vysvetlil s odkazom na známy výrok svojho predchodcu „Tutti, tutti, tutti“ (všetci, všetci, všetci).
Podľa pápeža ide o vyjadrenie presvedčenia Cirkvi, že „všetci sú vítaní, všetci sú pozvaní“. Zároveň však dodal, že hoci sú všetci pozvaní nasledovať Ježiša, „všetci sú pozvaní aj hľadať obrátenie vo svojom živote“.
„Ísť dnes nad tento rámec môže viesť skôr k väčšiemu rozdeleniu než k jednote. Mali by sme hľadať spôsoby, ako budovať jednotu na Ježišovi Kristovi a na tom, čo učí,“ uzavrel.
Pripomeňme, že v decembri 2023 vydala Kongregácia pre náuku viery dokument Fiducia Supplicans, ktorý pripustil možnosť požehnania párov „v neregulárnej situácii“ alebo rovnakého pohlavia, no bez jeho stotožnenia so sviatostným manželstvom. Dokument zároveň zdôrazňuje, že takéto požehnania nemajú mať presne stanovený rituál ani podobu svadobného obradu.
Africké cirkvi vtedy dokument jednomyseľne odmietli a požiadali pápeža Františka o ďalšie vysvetlenie.
V ďalšej časti rozhovoru sa pápež vyjadril aj k migrácii. Zdôraznil, že hoci štát má právo nastaviť pravidlá na svojich hraniciach, migrantov treba „vnímať ako ľudí, nie horšie než zvieratá“.
„Migrácia je veľmi zložitý jav, ktorý sa týka mnohých krajín – nielen Španielska či Európy, ale aj Spojených štátov. Je to globálny problém,“ vysvetlil.
Zároveň pripomenul, že bohatšie krajiny by sa mali pýtať, čo môžu urobiť pre zlepšenie situácie v chudobnejších regiónoch. Navrhol podporu prostredníctvom štátnej pomoci aj investícií veľkých medzinárodných spoločností.
Na otázku o vojne v Iráne zdôraznil potrebu presadzovať hodnoty bez zabíjania nevinných a odsúdil trest smrti, ktorý tamojší režim používa na potláčanie protestov.
„Život treba chrániť a rešpektovať. Keď štát alebo režim nespravodlivo berie životy, treba to odsúdiť,“ povedal.
Zároveň vyzval na budovanie kultúry pokoja namiesto násilia a vojny, podporu dialógu a rešpektovanie medzinárodného práva. Osobitne zdôraznil potrebu ochrany nevinných, čo sa podľa neho v mnohých konfliktoch nedarí.
Spomenul aj silný osobný moment: nosí so sebou fotografiu moslimského chlapca, ktorého stretol počas návštevy Libanonu. Dieťa držalo transparent „Vitaj, pápež Lev“, no neskôr zahynulo pri jednom z izraelských bombardovaní.
„Ako pastier nemôžem byť za vojnu,“ povedal. „Chcem povzbudzovať všetko úsilie smerujúce ku kultúre pokoja, nie nenávisti a rozdelenia.“
Na otázku o stretnutiach s autoritárskymi lídrami počas africkej cesty vysvetlil, že neutralita umožňuje viesť dialóg a riešiť konkrétne situácie, ktoré môžu zlepšiť život ľudí v týchto krajinách.
Pontifex počas cesty navštívil Alžírsko, Kamerun, Angolu a Rovníkovú Guineu, kde niektorí lídri vládnu desaťročia pevnou rukou.
„Prítomnosť pápeža po boku hlavy štátu si ľudia môžu vysvetľovať rôzne. Niektorí to vnímajú ako podporu režimu, iní inak,“ priznal.
Zároveň však zdôraznil, že Svätá stolica udržiava diplomatické vzťahy s krajinami po celom svete – aj s tými, ktoré vedú autoritárski lídri. Práve to umožňuje viesť dialóg a pracovať aj „v zákulisí“.
„Nie vždy vystupujeme s veľkými vyhláseniami a odsúdeniami. No robí sa množstvo práce v pozadí – na podporu spravodlivosti, humanitárnych iniciatív, oslobodzovania politických väzňov či riešenia hladu a chorôb,“ uzavrel pápež.
