Ten, kto kladie otázky, už samotným ich obsahom vyjadruje, čo je v danej chvíli alebo situácii dôležité. Platí to aj o maturitných otázkach. Keď ich niekto vymyslí, schváli a potom predloží študentom na vypracovanie, tiež tým vyjadruje, čo je dôležité a na čo je potrebné sa v tejto dobe pýtať.
S radosťou som si čítal témy maturitných slohov zo slovenského jazyka, pretože všetky štyri sú orientované na dôležitú oblasť. V kontexte dnešnej napätej spoločenskej, politickej aj medzinárodnopolitickej situácie sa otázky zamerali práve na medziľudské vzťahy.
Je to zaiste výchovné. Ak si viac ako 40-tisíc maturantov tohto roku tieto otázky vôbec prečítalo, už to samo osebe znamená, že je dôležité sa na takéto veci pýtať.
Prvá téma znela: Človek, ktorý ma urobil lepším alebo lepšou. Charakteristika osoby. Už samotná otázka navodzuje v mladom človeku potrebu pýtať sa: Kto je ten, kto ma urobil lepším?
Druhá téma je rovnako veľmi aktuálna: Sú postavy v počítačových hrách porovnateľné s literárnymi postavami? Mala sa spracovať ako diskusný príspevok. Je výsostne aktuálne viesť mladých ľudí – maturantov, ktorí majú preukázať svoju zrelosť pre ďalší život – k otázke: Je pre teba virtuálna realita v počítači viac ako literárna postava?
Tretia téma bola akoby pointou tých predchádzajúcich. Prvá sa pýta, kto mňa urobil lepším. Druhá sa pýta, ako vyhodnocujem realitu a ako rozlišujem medzi tým, čo je reálne, a tým, čo je virtuálne. Tretia téma vlastne ani nie je otázkou, ale tvrdením, ktoré sa má rozpracovať ako rozprávanie: Už viem, čo je to charita. Krásna téma. Ten, kto ju spracuje, sa nad tým musí zamyslieť a vlastnými slovami, z vlastného vnútra povedať, čo je preňho charita.
A potom aktualizačná štvrtá téma. Keďže v týchto mesiacoch sme veľa počuli o Ľudovítovi Štúrovi, ide o jeho výrok. Stále je to týka vzťahov: „Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať. Šťastie je s druhými žiť rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými.“
Zaujímavosťou je, že tento výrok je súčasťou jedného dlhého prejavu Ľudovíta Štúra. Mne osobne v tomto citáte, pri ktorom je uvedené „upravené“, chýbala duchovná dimenzia, veď Štúr bol veriaci človek. Nie je ťažké dohľadať si celý jeho príhovor. Tam, okrem mnohých iných myšlienok, hovorí aj toto:
„Mládenci naši slovenskí, nie je človek len z hliny, ale vdýchol doňho Boh i ducha svojho. Nedajte sa podjarmiť telesnému životu, ale rozduchujte v sebe tú iskru vyššiu a verte, že vznešenosť človeka i národa spočíva v živote vyššom, v živote duchovnom.“
Ako veľmi blízko sú tieto slová tomu, čo Ježiš hovorí v evanjeliu. Naozaj chce do nás vdýchnuť svojho Ducha – Ducha lásky, empatie a charity. Aby sme, pozerajúc na seba a vnímajúc Božie vanutie, Boží impulz, milovali druhého ako seba samého.
Jediné, čo je rušivé na tomto citáte, ktorý sa nachádza v rubrike Zlatý fond, kde si ho možno dohľadať, je to, že slovo Boh vo vete „vdýchol doňho Boh i ducha svojho“ je napísané s malým písmenom. Ide iste o preklep, lebo silno pochybujem, že by Štúr v rukopise napísal slovo Boh s malým písmenom.
My chceme toto Veľkopôstne obdobie prežiť tak, že tam dáme veľké písmeno – majuskulu. Že Boh je naozaj ten, ktorý je v našom živote dôležitý, a preto ho píšeme s veľkými písmenami, lebo je zvrchovaným Pánom nášho života.
Ak teda dovolíte, urobím teraz takú vlastnú malú maturitu – mikromaturitu – a ku každej tejto téme či otázke priradím jedno slovo ako odpoveď.
Človek, ktorý ma urobil lepším, sú, samozrejme, moji rodičia. Ale predovšetkým Boh-človek, Bohočlovek Ježiš Kristus.
Počítačové postavy sú virtuálne. Uznávam postavy, ktoré sú reálne – aj keď sú literárne –, lebo majú život, prúdi v nich krv, majú dobré aj zlé vlastnosti a môžu človeka osloviť oveľa viac ako počítačové postavy. Tie mám dokonca v moci a môžem si ich pretvoriť, ako chcem.
Už viem, čo je charita. Zažil som ju od Ježiša Krista ako štafetu, ktorú treba odovzdávať ďalej. Ježišova láska je impulz túto lásku rozdávať. To je jej najhlbšia logika.
A napokon: Áno, možno povedať len áno – nie je šťastie sa vypínať a utláčať. Šťastie je s druhými žiť rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými. Takými, ktorí majú ako základné pozadie vzdelania, šťastia a spokojnosti Boha.
S veľkým B, veľkým O a veľkým H.
Urobme naše Veľkopôstne obdobie dobou veľkých písmen Božieho mena.
