Je to známe déjà vu: pápež čeliaci kritike, nepochopeniu, prirýchlym súdom. To, čo dnes zakúša Lev XIV., zažívali aj pápeži pred ním. Svoje o tom vedel aj Benedikt XVI., ktorého pontifikát bol sprevádzaný častými útokmi, nepochopením i vážnymi obvineniami.
16. apríla uplynulo 99 rokov od narodenia Josepha Ratzingera. V tejto spojitosti upozornil taliansky denník Il Giornale na zaujímavý moment z roku 2013. Krátko po tom, ako pápež Benedikt XVI. oznámil svoju rezignáciu, mu napísal list aj Robert Prevost, vtedajší generálny predstavený augustiniánov a dnešný pápež.
Otec Prevost v ňom vyjadril úctu, vernosť a obdiv voči Svätému Otcovi. Ďakoval mu „za všetko, čo urobil pre Cirkev počas rokov svojej služby“. Ocenil tiež veľkú odvahu, ktorú prejavil, keď sa rozhodol vzdať sa Petrovho úradu.
Budúci pápež Lev XIV. zároveň vyzdvihol svojho predchodcu pre jeho „jasné učenie a vedenie vo viere smerom k hľadaniu pravdy“, ako aj pre jeho „víziu Cirkvi“ a „úsilie o jej jednotu“.
Osobitné miesto v liste zaujíma téma, ktorá poznačila život Cirkvi v posledných desaťročiach. Otec Prevost vyjadril Benediktovi XVI. svoju vďačnosť za jeho „neustále vedenie v tragickej a bolestnej otázke sexuálneho zneužívania“, pričom to považoval za „ďalší veľmi dôležitý prínos“ jeho pontifikátu a priznal mu „rozhodnosť pri jej riešení“.
Vtedajší predstavený augustiniánov vyzdvihol „príkladný pastoračný zmysel a pokoru“, ktorá pápeža Benedikta XVI. viedla k tomu, aby požiadal obete o odpustenie. „Vaše konanie prinieslo dobro členom Cirkvi, nehovoriac o tom, čo znamenalo pre tých mimo Cirkvi, ktorí vždy pozorne sledujú, ako dokážeme reagovať na takú bolestnú a zložitú tému,“ napísal vtedy otec Robert Prevost.
List zároveň odhaľuje aj duchovnú blízkosť medzi oboma mužmi. Ich myslenie formoval svätý Augustín, ktorého dôraz na hľadanie pravdy presahuje hranice čistej intelektuálnej reflexie. U oboch ide o pravdu, ktorá sa žije, nielen reflektuje.
Dlhoročný sekretár Benedikta XVI. arcibiskup Georg Gänswein označil tento list za list napísaný „zo srdca“ a vysvetlil, že obaja pápeži sú „obaja augustiniáni a hovoria rovnakým jazykom“.
Podľa súčasného nuncia v Litve bol svätý Augustín „polárnou hviezdou“ života Josepha Ratzingera, s ktorým mali „spoločné životné príbehy: svätec z Hippo chcel byť iba teológom, no musel sa stať biskupom, podobne ani Benedikt nechcel byť pápežom, ale musel sa ním stať“.
Arcibiskup Gänswein tiež prezradil, že Benedikta XVI. zaujal budúci pápež Lev XIV. už v roku 2007 počas návštevy hrobu svätého Augustína v Bazilike svätého Petra v zlatom nebi v Pavii. „Vtedajší otec Prevost,“ spomína arcibiskup Gänswein, „predniesol uvítací príhovor a neskôr Benedikt poznamenal, že bol veľmi krásny.“
Na udalosť si pamätá aj otec Francesco Maria Giuliani, augustinián a dlhoročný priateľ súčasného pápeža, ktorý bol v onen deň prítomný v Pavii. Jeden z prítomných augustiniánov vtedy pápežovi Benediktovi povedal, že si mal vybrať meno Augustín I. a nie Benedikt XVI. Táto poznámka vtedajšieho i súčasného pápeža rozosmiala.
Pri dnešnom spätnom pohľade sa pontifikát Benedikta XVI. javí v inom svetle. To, čo bolo kedysi kritizované, nadobúda nový význam. A možno práve preto má zmysel čítať aj takéto listy.
Pripomínajú nám, že pravda sa neodhaľuje vždy okamžite; že odvahu nemusí sprevádzať hluk; a že aj pod paľbou kritiky môže rásť niečo, čo prinesie ovocie až neskôr.
