Dve novonarodené jahniatka sa na niekoľko mesiacov stávajú súčasťou každodenného života benediktínskeho Kláštora svätej Cecílie v rímskej štvrti Trastevere. Rehoľníčky ich kŕmia, starajú sa o ne a sprevádzajú ich na ceste, ktorá sa začína na farme a končí pri pápežovi. Tento zdanlivo nenápadný príbeh sa stal námetom talianskeho dokumentárneho filmu Agnus Dei (Boží Baránok), ktorý v talianskych kinách ponúka od 20. apríla vzácny pohľad do sveta ukrytého za múrmi kláštora.
Film zachytáva tradíciu, ktorá sa v Ríme zachováva už stáročia. Vlna z týchto jahniat sa používa na výrobu pália – úzkeho vlneného pásu noseného na ramenách, ktorý predstavuje jednu z najvýznamnejších insígnií pápeža a metropolitných arcibiskupov. Pápež ho prijíma pri inaugurácii svojho pontifikátu a metropolitní arcibiskupi počas slávnosti svätých Petra a Pavla 29. júna.
Práve vzťah medzi sestrami a jahniatkami tvorí srdce celého dokumentu. Nie je to iba praktická starostlivosť o zvieratá. Jahňa v kresťanskej tradícii od nepamäti symbolizuje nevinnosť, čistotu, obetu a vykúpenie. Režisér Massimiliano Camaiti využíva tento obraz na rozprávanie príbehu, v ktorom sa každodennosť kláštora stretáva s hlbokou symbolikou evanjelia.
Počas 73 minút sleduje divák život dvoch jahniat od ich narodenia cez slávnostné požehnanie až po chvíľu, keď sa ich vlna stáva súčasťou pálií určených pre pápeža a metropolitných arcibiskupov. Dej filmu je jednoduchý, no jeho sila spočíva v obrazoch. Narodenie, požehnanie, modlitba, práca, ticho a liturgické obrady vytvárajú mozaiku života, ktorý plynie úplne iným tempom než svet za múrmi kláštora.
Camaiti sa vedome rozhodol nepoužiť komentár ani sprievodný hlas. Divák vstupuje do deja prostredníctvom obrazov a zvukov každodenného života. Ako sám režisér vysvetlil, chcel, aby sa človek ocitol v „paralelnom svete“, kde príbeh rozprávajú iba obrazy.
Producentka Giovanna Nicolai prirovnala filmárov k „muche na stene“, ktorá iba ticho pozoruje dianie. Vďaka tomu môže divák zažiť život komunity zvnútra bez toho, aby bol rušený vysvetľovaním alebo interpretáciou.
Myšlienka filmu vznikla náhodou. Režisér sa v januári 2021 ocitol pri bazilike v Trastevere práve v deň sviatku svätej Agnesy. Uvidel dve jahniatka ozdobené kvetmi, ktoré rehoľníčky pripravovali na požehnanie. Tento obraz ho natoľko zaujal, že sa rozhodol sledovať celý príbeh až do jeho vyvrcholenia.
„Vidieť dve jahniatka pokryté kvetmi, ktoré sestry s radosťou pripravovali na požehnanie, bolo pre mňa akýmsi zjavením. Vtedy vznikla myšlienka sledovať ich cestu od narodenia až po okamih, keď sa ich vlna premení na parament (súčasť liturgického odevu) určený pre pápeža,“ napísal režisér vo svojom autorskom vyhlásení.
Počas nakrúcania však film získal aj nečakaný historický rozmer. Kamery zachytili obdobie, keď sa sestry z rádia dozvedali správy o zhoršujúcom sa zdravotnom stave pápeža Františka a napokon aj o jeho smrti 21. apríla 2025, deň po Veľkej noci.
Smútok bol citeľný, no život kláštora pokračoval ďalej. Ako si všimol režisér, po niekoľkých hodinách sa všetko vrátilo do zabehnutého rytmu. Modlitba, práca a každodenné povinnosti pokračovali tak ako po celé stáročia.
„Sú zvyknuté ísť ďalej,“ vysvetlila producentka Nicolai. „Robia svoju prácu bez ohľadu na to, kto je pápež. Páliá musia byť pripravené načas.“
Film vrcholí zábermi zo slávnosti svätých Petra a Pavla. Sestry sledujú v televízii bohoslužbu, ktorej predsedá už nový pápež Lev XIV. Na jeho ramenách a na ramenách nových metropolitných arcibiskupov sa nachádzajú páliá, ktoré vznikli z vlny jahniat, o ktoré sa celé mesiace starali.
Jedna zo sestier pri pohľade na televíznu obrazovku jednoducho poznamená: „Ovocie našej práce.“
Dokument však neodhaľuje iba starobylú tradíciu. Zachytáva aj ľudskú stránku rehoľného života. Významnú úlohu v príbehu zohráva sestra Vincenza Portaluri, hlavná opatrovateľka jahniat. Divák postupne zisťuje, že pred vstupom do rehole bola vydatá a po ovdovení sa rozhodla zasvätiť svoj život Bohu. Film ukazuje aj stretnutie s jej rodinou – synom a vnúčatami –, ktoré sa odohráva priamo v kláštore. Vďaka tomu vzniká citlivý portrét ženy, ktorá zostala verná svojim rodinným koreňom a zároveň našla nové povolanie v rehoľnom živote.
Získať dôveru sestier nebolo jednoduché. Spočiatku filmárov odmietli. Až keď im Camaiti predstavil svoju víziu a ukázal prvých dvadsať minút natočeného materiálu, rozhodli sa spolupracovať. Nakrúcanie prebiehalo počas 25 dní rozložených do šiestich mesiacov od januára do júna 2025.
Režisér priznáva, že hoci vyrastal v katolíckom prostredí, podobne ako mnohí Taliani sa od praktizovania viery postupne vzdialil. Práca na dokumente ho však priviedla k novému zamysleniu nad významom spirituality v súčasnom svete.
Film Agnus Dei mal premiéru na Benátskom bienále, úspešne sa premietal v Taliansku a následne sa dostal aj na viaceré medzinárodné filmové festivaly vrátane prestížneho festivalu Open Roads v New Yorku.
A čo sa stalo s hlavnými „hercami“ príbehu?
Po skončení obradu sa jahniatka vrátili na farmu, kde sa narodili. Dnes sú z nich dospelé ovce.
„Rád si predstavujem, že niekde na rímskom vidieku žije stádo požehnaných oviec,“ povedal s úsmevom režisér Massimiliano Camaiti.
