25. júl patrí v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svätému apoštolovi Jakubovi, synovi galilejského rybára Zebedeja a Salome, sestry Ježišovej matky Márie, ktorý vyrastal na brehu Genezaretského jazera.
Keď Ježiš jedného dňa prechádzal popri lodi Zebedejovcov, stačilo jediné: „Poďte za mnou,“ a obaja mladí muži bez váhania zanechali otca i loď. Práve Jakub, Ján a Peter tvorili najužší Ježišov výber: oni traja smeli vidieť vzkriesenie Jairovej dcéry, slávu Premenenia na hore Tábor aj zápas pri agónii v Getsemanskej záhrade. Na týchto troch miestach sa Jakub naučil, že cesta do raja vedie cez kríž.
Po Turícach sa apoštol – podľa najstaršej tradície – vydal na západ Rímskeho impéria až do Hispánie. Podľa starobylého podania sa Jakubovi 2. januára 40 na brehu rieky Ebro v meste Caesaraugusta (dnešná Zaragoza) zjavila Panna Mária stojac na stĺpe. Tento stĺp je uchovaný a uctievaný v súčasnej Bazilike Panny Márie Stĺpovej ako najstaršie mariánske pútnické miesto na svete.
Po tomto zjavení sa svätý Jakub vrátil do Judey, kde jeho evanjelizačná horlivosť vyprovokovala židovskú veľradu. Herodes Agripa I. dal apoštola v roku 44 zatknúť a odsúdil ho na smrť sťatím (porov. Sk 12,1-2). Tak sa Jakub stal prvým mučeníkom spomedzi Dvanástich.
Podľa starej tradície položili učeníci telo svätého Jakuba na loď bez kormidla. Anjeli ju vraj doviedli až k pobrežiu Galície na severe Španielska. Apoštola pochovali na vrchu Libredón, kde hrob upadol do zabudnutia. V roku 813 pustovník Pelayo uvidel nad lesom zvláštne svetlá, akoby hviezdnu cestu (lat. campus stellae). Z tohto názvu vzniklo dnešné mesto Santiago de Compostela.
Správa o nájdení relikvií započala najznámejšiu európsku púť, ktorá trvá dodnes. Od 9. storočia prichádzajú do Galície pútnici z celej Európy prosiť pri Jakubovom hrobe o dar pokánia a načerpať novú silu viery. Tak sa zrodila Svätojakubská cesta. Jej typické symboly mušľa hrebenatka, drevená palica a široký klobúk pripomínajú, že pútnik má kráčať s jednoduchým a ľahkým srdcom.
K legende sa pridala aj vojenská epizóda: v roku 844 sa mal svätý Jakub zjavovať v bitke pri Claviju ako rytier na bielom koni a povzbudiť kresťanské vojsko proti presile Maurov. Odtiaľ pochádza jeho prívlastok svätý Jakub Veľký, zabijak Maurov (Santiago Matamoros). Hoci historici pravdivosť príbehu spochybňujú, principiálny odkaz pretrval: svätý Jakub je ochrancom obrancov viery, ktorý dnes namiesto meča používajú slovo a svätý život.
Na základe tejto udalosti vznikol Rád svätého Jakuba z meča (Orden de Santiago), ktorý pomáhal pútnikom na nebezpečných cestách stredovekého Španielska a postupne sa stal vyznamenaním urodzených šľachticov. Svätý Jakub je dnes patrónom Španielska, Portugalska, Guatemaly, ale aj všetkých pútnikov, jazdcov, vojakov či lekárov.
Ani Slovensko v úcte svätého Jakuba nezaostáva. Stredoeurópska Svätojakubská cesta spája Košice, Levoču, Žilinu, Trenčín, Trnavu a Bratislavu, pričom nadväzuje na rakúske a české trasy.
Patrocínium svätého Jakuba nesie na Slovensku 18 chrámov. Medzi najznámejšie patrí neskorogotická Bazilika minor v Levoči s dreveným oltárom Majstra Pavla. Gotický kostol vo Štvrtku na Ostrove zasa patrí k najstarším dvojvežovým stavbám na našom území. Za zmienku stojí aj chrám v banskobystrickej mestskej časti Jakub.
Život svätého Jakuba Staršieho sa dá zhrnúť do troch slov: odvaha, putovanie, spoločenstvo. Odvaha svedčiť o Kristovi aj za cenu vlastného života, putovanie za hranice pohodlia i krajín a schopnosť tvoriť bratské spoločenstvo.
Tam, kde sa dnešný človek cíti vyhorený a osamelý, ponúka svätý Jakub medicínu cesty: menej batožiny, viac dôvery a kráčať. Možno len z predmestia do susednej farnosti, ale s otvoreným srdcom. Na konci každej púte čaká ten, ktorého Jakub videl premeneného na hore Tábor a za ktorého neváhal zomrieť.
