Ako malý chlapec som si veľmi živo pamätal moment, keď som prvýkrát počul evanjeliové slová o „neodpustiteľnom hriechu“ – o hriechu proti Duchu Svätému. Spomínam si, že som sa naozaj bál. V mojej detskej mysli sa začal vynárať strach: Čo ak ho náhodou spácham? Čo ak už nebudem zachránený? A tak som si vytvoril zvláštny obranný mechanizmus –Ducha Svätého som sa bál čo i len spomenúť, aby som ho nejakým spôsobom neurazil.
Až neskôr – počas štúdií teológie – sme mali profesora, ktorý nám túto stať Písma objasnil v duchu učenia Cirkvi. A práve o toto pochopenie by som sa chcel dnes podeliť, pretože je veľmi dôležité – zvlášť v dobe, keď mnohé výklady Božieho slova môžu byť nepresné, pomýlené, či dokonca v rozpore s vierou Cirkvi.
Evanjelium hovorí o hriechu proti Duchu Svätému ako o neodpustiteľnom. Nie však preto, že by Boh nechcel odpustiť – jeho milosrdenstvo nemá hraníc. Neodpustiteľnosť tohto hriechu tkvie v inom – v postoji človeka. Duch Svätý pôsobí v nás jemne ako vnútorný hlas, ktorý sa prihovára nášmu svedomiu. Nabáda nás k obráteniu, k návratu k Bohu, k pokániu. Ak však človek tento hlas úmyselne a dlhodobo ignoruje, ak si zvykne nepočúvať ho, odmietať, zatvárať si srdce, stáva sa necitlivým – a vtedy už ani nevníma, že sa má obrátiť.
Zhrešiť proti Duchu Svätému znamená zatvrdiť svoje srdce natoľko, že nie som ochotný prijať odpustenie. Nie že by mi ho Boh nechcel dať, ale ja ho odmietam. Prestávam veriť, že odpustenie potrebujem alebo že mi môže byť dané. Je to postoj pýchy, vzdoru, duchovnej slepoty. Je to uzavretie dverí zvnútra. A Boh, ktorý rešpektuje našu slobodu, ich násilne otvárať nebude.
Preto si dajme pozor, aby sme sa neuzatvorili pred Božou milosťou – ani v tých oblastiach života, kde sa cítime „dobre“, kde si myslíme, že už všetko zvládame, kde si možno hovoríme: „Toto ja už nepotrebujem meniť.“ Práve vtedy môžeme byť najohrozenejší. Lebo zatvrdnuté srdce sa nedeformuje iba v hriechu, ale často aj v domnelej dokonalosti.
Modlime sa preto o srdce mäkké, vnímavé, otvorené. Nechajme sa osloviť Duchom Svätým, nech nás vedie, napomína, usvedčuje – a predovšetkým – privádza späť k Bohu.
