Jakub zavolal svojich synov a povedal im: „Zhromaždite sa a oznámim vám, čo vás čaká v ďalekej budúcnosti: Zhromaždite sa a počúvajte, Jakubovi synovia, počujte Izraela, svojho otca!
Júda, teba budú chváliť tvoji bratia, tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov, tebe sa budú klaňať synovia tvojho otca. Mladým levom si, Júda, od koristi vstávaš, syn môj; líha si a odpočíva ako lev a ako levica: kto sa ho odváži vyrušiť?
Nebude odňaté žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, kým nepríde ten, komu patrí, ktorého budú poslúchať národy.“ (Gn 49,1-2.8-10)
Dnešné prvé čítanie nás vovádza do situácie, keď Jakub, Izrael, Izákov syn, dáva požehnanie svojim synom v Egypte pred smrťou. Vyhlasuje prvenstvo a silu Júdovi a pripája mesiášske proroctvo. Poukazuje sa tu na Dávida, zakladateľa veľkej ríše, ale najmä na Dávida ako predobraz Mesiáša.
Jakub nedáva požehnanie ani prvorodenému, ani ďalším synom v poradí pre ich skutky minulosti, ale Júdovi. Mohli by sme si prečítať celú kapitolu, aby sme pochopili prečo, ale ide tu o požehnanie prorocké, požehnanie, ktoré sa odovzdáva ako požehnanie Božie Abrahámovi a jeho potomstvu. Tak ako Ezau stratil svoje požehnanie pre misu šošovice, tak aj Jakubovi synovia nesú zodpovednosť za svoje skutky.
Čo je vlastne to Božie požehnanie? Počujeme tu predpoveď o kráľovstve, o podriadenosti bratov Júdovi. Celé naše kresťanstvo má začiatok vo vzťahu Boha s Abrahámom. Pre Abrahámovu bezvýhradnú dôveru v Boha a Jeho prísľuby Boh požehnáva všetky národy: „V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ A to sa napĺňa skrze Júdu, Dávida v Ježišovi. Jemu bude dané to žezlo. „Nebude odňaté žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, kým nepríde ten, komu patrí, ktorého budú poslúchať národy.“ „V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja naveky.“ (Ž 72,7)
Hovorí sa tu o nebi, alebo i o mne a o tebe, ktorí sme požehnaní práve týmto vzťahom s Bohom, s Ježišom, ktorý vládne, ale nie ako mocnári tohto sveta. On „mocne i jemne riadi všetko; príď a nauč nás ceste múdrosti“ (alelujový verš).
Dávaš nám, Pane, rozum a slobodnú vôľu, ale i múdrosť tým, ktorí ťa hľadajú. Ježiš je Pán, ale učil milovať blížneho, slúžiť podľa svojho príkladu. Môžem ťa, Pane, objavovať v tvojom stvorení, v tvojich synoch a dcérach, nech sú akéhokoľvek vyznania a farby pleti. Ďakujem, že ma uschopňuješ stáť či skláňať sa v tvojej prítomnosti, že ty si moje najväčšie dobro, zjavené v bratoch a sestrách.
Múdrosť Najvyššieho, ty mocne i jemne riadiš všetko; príď a nauč nás ceste múdrosti
