Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom, a až sa tvoje dni dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k svojim otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón bude upevnený navždy. (2 Sam 7,14a.16)
V evanjeliu dňa Zachariáš naplnený Duchom Svätým spieva chválospev. Vlastne prorokuje o svojom synovi ako predchodcovi toho, ktorý nás privedie k Bohu, ktorý nám odpúšťa hriechy a dáva nám návod, ako k nemu prísť.
Človek naplnený Duchom Svätým ani nemôže nič iné robiť ako chváliť Boha za všetko, čo robí v jeho živote.
Dávid, ktorého Pán vytiahol spomedzi oviec a pomohol mu zvíťaziť nad všetkými nepriateľmi, hoci s veľmi dobrým úmyslom, chce postaviť Bohu chrám. Určite ho považoval za absolútnu autoritu. Ale keď chce stavať Bohu chrám, akoby Ho chcel vtesnať do obmedzeného priestoru a dával Mu obraz podľa svojich predstáv.
Boh mu hovorí skrze proroka Nátana, že On vybuduje jemu večné kráľovstvo. Vlastne hovorí o tom, že z jeho údov príde Spasiteľ sveta, záchranca, už nielen pre Izrael, ale pre všetkých, ktorí sa budú o to starať. Predpovedá z jeho údov Mesiáša.
Je úžasné, že napriek tomu, že my chceme Boha vtesnať do nejakej šablóny – teda budovy nazvanej trebárs aj chrámom –, On nám ponúka omnoho viac, až nepredstaviteľné. Ponúka nám seba samého a chce, aby sme ho prijali do chrámu svojho srdca; aby sme sa mu klaňali v duchu a pravde; aby som ho videl v človekovi, ktorý je slabý, biedny, a predsa pre mňa najväčší dar.
Vďaka ti, Pane, že si sa znížil tak, aby som ťa mohol spoznať a prijať.
