Gréckokatolícka cirkev si 3. decembra pripomína svätého proroka Sofoniáša (hebr. Jahve ukrýva, Jahve chráni), deviateho z Dvanástich malých prorokov. Jeho prorocké posolstvo obsahuje radikálnu výzvu k návratu k Bohu, ako aj víziu Božieho súdu i spásy pre „zvyšky Izraela“.
Sofoniáš bol potomkom kráľa Ezechiáša a žil na dvore kráľa Joziáša, jedného z posledných spravodlivých vládcov Judska. Jeho prorocká činnosť sa datuje do obdobia rokov 640 – 630 pred Kristom, ešte pred reformou kráľa Joziáša v roku 621.
Prorok žil v dobe, keď Judsko trpelo náboženským a morálnym úpadkom. Predošlí králi Manasses a Amon umožnili šírenie modloslužby a pohanských kultov vrátane uctievania Baala a Aštarty, čo spôsobilo duchovnú krízu, ktorá zasiahla aj samotnú jeruzalemskú svätyňu. Sofoniáš odvážne vystupoval proti tejto skaze, volajúc po očiste a návrate k uctievaniu pravého Boha.
Kniha proroka Sofoniáša, bohatá na symboliku a dramatické obrazy, pozostáva z troch kapitol. Jej hlavné témy zahŕňajú Boží súd, výzvu k pokániu a nádej na obnovu.
- Prvý súd – „Pánov deň“: Sofoniáš varuje pred príchodom Pánovho dňa – dňa hnevu a zúčtovania. Tento deň prinesie súd na Judsko a Jeruzalem. Prorok kritizuje morálnu skazenosť, pýchu a modloslužbu, ktorá prenikla do všetkých vrstiev spoločnosti vrátane aristokracie. Vyzýva ľudí k pokániu a návratu k Bohu, aby unikli nadchádzajúcemu trestu.
- Súd nad národmi: Prorok neobmedzuje Boží súd iba na Judsko. Varuje, že aj okolité národy – Filištínci, Moabčania, Amončania, Etiópčania a Asýrčania – budú čeliť Božiemu hnevu. Tento univerzálny rozsah zdôrazňuje Božiu spravodlivosť a zodpovednosť všetkých národov voči Bohu.
- Kritika Jeruzalema: Sofoniáš opäť obracia svoju pozornosť na Jeruzalem, ktorý nazýva neposlušným, poškvrneným a násilníckym mestom. Kritizuje vládnucu triedu, prorokov i kňazov, ktorí zlyhali vo svojich povinnostiach a priviedli ľud na cestu skazy.
- Nádej na spásu: Napriek hrozbám súdu prorok prináša aj posolstvo nádeje. Hovorí o budúcom kráľovstve, kde všetky národy budú uctievať Boha, a o obnove chudobného a biedneho ľudu, ktorý sa stane nositeľom spásy. Tento záverečný obraz má mesiášske tóny, hoci Sofoniášova predstava Mesiáša nie je taká vypracovaná ako u Izaiáša.
Sofoniáš pôsobil v období, ktoré bolo historicky aj politicky neľahké. V posledných desaťročiach 7. storočia pred Kristom zasiahla západnú Áziu migrácia Skýtov, čo prispelo k destabilizácii regiónu. Jeruzalem, už aj tak oslabený náboženskou a morálnou korupciou, sa nachádzal len niekoľko desaťročí pred svojím pádom v roku 586 pred Kristom.
Prorokova výzva k reforme bola úzko spätá s činnosťou kráľa Joziáša, ktorý sa snažil obnoviť uctievanie pravého Boha a odstrániť modloslužbu. Sofoniášove slová významne prispeli k duchovnému zázemiu tejto obnovy.
Hoci je Kniha proroka Sofoniáša krátka, jej posolstvo je mocné a nadčasové. Sofoniáš zdôrazňuje, že Boží súd je spravodlivý, no zároveň Boh je milosrdný a pripravený odpustiť tým, ktorí ho úprimne hľadajú.
