Príbeh svätej Eudokie, ktorú si Gréckokatolícka cirkev pripomína 1. marca, je inšpiratívnym svedectvom o pôsobení Božej milosti a následnej premene srdca.
Samaritánka Eudokia pochádzala z libanonského mesta Heliopolis (nazývaného aj Baalbek). Vynikala krásou a svojím ženským pôvabom si podmanila mnohých mužov, najmä bohatých, vďaka čomu si nahonobila značný majetok. Dnes by sme ju označili neologizmom „zlatokopka“.
Všetko sa však zmenilo jedného večera, keď do jej susedstva zavítal mních Germanus. Jeho polnočné modlitby a čítanie zo Svätého písma o Poslednom súde prebudili v Eudokii búrku emócií. Dotkli sa jej srdca tak hlboko, že si uvedomila bremeno svojich hriechov a ráno si zavolala Germana, aby sa s ním mohla porozprávať. Po dlhom rozhovore o Božej láske a odpustení, stále zmätená, sa ho opýtala: „Môžem byť aj ja spasená?“
Na radu Germana a miestneho kňaza sa Eudokia zatvorila na sedem dní do svojej izby, kde sa modlila a postila. Keď sa po týždni objavila, bola z nej zlomená kajúcnica. Prijala krst z rúk biskupa Theodota a s novou vierou v Krista rozdala všetok svoj majetok chudobným. Odišla do monastiera, kde viedla prísny kajúci život a neskôr sa stala duchovnou matkou sestier.
Eudokia bola obdarovaná mimoriadnymi darmi. Pôsobením jej modlitieb bol vzkriesený pohan Filostratos, jeden z jej bývalých milencov, ktorý sa prezlečený za mnícha pokúsil Eudokiu zviesť. Nielenže bol zachránený, ale aj on prijal krst a stal sa horlivým kresťanom. Na jej príhovor bol vzkriesený aj syn miestneho vládcu Aureliána, čo viedlo k tomu, že sa on a jeho blízki dali pokrstiť. Iniciovala výstavbu monastiera v Baalbeku a mnohých privádzala svojím príkladom k viere.
Keď sa prenasledovanie kresťanov za vlády cisára Trajána (98 – 117) vystupňovalo, Eudokiu zajali a predviedli pred miestodržiteľa Diogéna, aby ju mučili. No aj vtedy jej modlitby spôsobili zázrak — vojenský veliteľ Diodoros, zlomený smrťou svojej manželky Firminy, poprosil divotvorkyňu Eudokiu o pomoc, a tá sa s modlitbou obrátila k Bohu, aby Firminu vzkriesil. Táto udalosť priviedla Diogéna, Diodora aj ich rodiny ku konverzii na kresťanstvo.
Po smrti Diogéna sa miestodržiteľom stal Vincent, krutý nepriateľ kresťanov. Keď sa dopočul o Eudokii, dal ju uväzniť a napokon ju 1. marca 107 dal popraviť mečom.
Príbeh svätej Eudokie nie je len rozprávaním o zázrakoch, ale predovšetkým o sile skutočného pokánia. Eudokia, kedysi známa svojím hriešnym životom, sa stala svetlom viery, ktoré priviedlo mnohých k Bohu. Žiaden prípad sa zoči-voči pôsobeniu Božej milosti nedá označiť ako beznádejný.
