Svätý Sáva Posvätený (Sabas), ktorého si Gréckokatolícka i Rímskokatolícka cirkev pripomína 5. decembra, patrí medzi najvýznamnejších svätcov kresťanského Východu. Jeho život a dielo majú trvalý vplyv na mníšsky a liturgický život Cirkvi. Narodil sa v roku 439 v kapadóckej obci Mutalaske zbožným kresťanom Jánovi a Žofii.
Keď mal Sáva päť rokov, rodičia museli kvôli vojenským povinnostiam otca odcestovať do Alexandrie, a tak ho nechali v starostlivosti strýka. Od svojich ôsmich rokov potom žil v blízkom Kláštore svätého Flaviána, kde sa rýchlo naučil čítať a stal sa znalcom Svätého písma. Napriek naliehaniu rodičov, aby sa vrátil do sveta a uzavrel manželstvo, Sáva sa pevne rozhodol zasvätiť svoj život Bohu. V sedemnástich rokoch prijal mníšske podstrihnutie.
Po desiatich rokoch opustil kláštor a vydal sa do Jeruzalema. Tam ho priviedli do Kláštora svätého Euthymia Veľkého, ktorý rozpoznal mladíkovu potrebu hlbšej formácie a poslal ho k Abba Theoktistovi, predstavenému kláštora s prísnou cenobitskou regulou. Sáva tu žil v poslušnosti až do svojich tridsiatich rokov.
Po smrti Theoktista mu udelili súhlas, aby sa uchýlil do pustovne. Každú sobotu však opúšťal svoju jaskyňu, aby sa zúčastnil na bohoslužbách a stoloval s bratmi. Po čase dostal povolenie zotrvať v úplnej izolácii, v ktorej strávil päť rokov.
Po smrti Euthymia v roku 473 sa Sáva presťahoval k jaskyni pri Kláštore svätého Gerasima pri Jordáne. Jeho svätosť a múdrosť priťahovali ďalších nasledovníkov, preto v roku 484 vznikla Veľká lavra v Kidronskom údolí južne od Jeruzalema, ktorá sa stala centrom monastierskeho života, kde mladí mnísi žili v spoločenstve, zatiaľ čo starší sa venovali polopustovníckemu spôsobu života.
Sáva založil aj ďalšie kláštory vrátane Novej lavry pri Thekoe. Vďaka jeho modlitbám došlo k mnohým zázrakom – vytryskol prameň vody, v období sucha prišiel dážď a mnohí chorí a posadnutí boli uzdravení.
V roku 491 bol vysvätený na archimandritu všetkých kláštorov v Palestíne. Vytvoril prvý mníšsky liturgický poriadok, známy ako Jeruzalemský typikón, ktorý sa stal vzorom pre byzantské kláštory.
Sáva ako horlivý obhajca chalcedónskeho vyznania viery bojoval proti monofyzitizmu a origenizmu. V roku 511 osobne navštívil cisára Anastázia I. a v roku 531 cisára Justiniána I., aby presadzoval pravú vieru.
Sáva zomrel 5. decembra 532. Jeho relikvie boli v 12. storočí počas križiackych výprav odnesené do Benátok, ale v roku 1965 ich pápež Pavol VI. vrátil do jeho lavry.
Svätý Sáva je zobrazovaný so zvitkom s nápisom: „Ten, kto miluje Boha, pohŕda porušiteľnými vecami a dáva prednosť jeho poznaniu.“
Veriaci sa na prepodobného Sávu obracajú aj modlitbou kondáku:
Ako nepoškvrnenú obetu Bohu * čnosťou si prinášal seba od detstva. * Vďaka tomu, blažený Sáva, * stal si sa záhradníkom zbožnosti. * A tak si chvályhodným obyvateľom púšte, * ako aj ozdobou prepodobných. * Preto k tebe voláme: * Raduj sa, Sáva prebohatý!
