Kresťanstvo môže už o deväť rokov stratiť postavenie najrozšírenejšieho náboženstva sveta. Počet kresťanov pritom naďalej porastie, no do roku 2070 bude viac ako polovica z nich žiť v subsaharskej Afrike. Nová štúdia Pew Research Center ukazuje, ako sa v nasledujúcich desaťročiach zmení náboženské zloženie sveta.
V roku 2035 by malo na svete žiť približne 2,57 miliardy moslimov a 2,52 miliardy kresťanov. Islam by tak po prvý raz predbehol kresťanstvo a stal sa najrozšírenejším náboženstvom na svete.
Vyplýva to z novej štúdie amerického výskumného centra Pew Research Center, zverejnenej 18. novembra. Výskumníci skúmali vývoj obyvateľstva v 201 krajinách a územiach. Na základe pôrodnosti, veku obyvateľov, migrácie a zmien náboženskej príslušnosti pripravili prognózy až do roku 2070.
Podľa ich odhadov bude islam v nasledujúcich desaťročiach rásť rýchlejšie než ostatné veľké náboženstvá. Kresťanov bude tiež pribúdať, hoci pomalšie než moslimov. Ich podiel na svetovej populácii zostane približne na úrovni 29 percent. Výrazne sa zmení aj rozloženie kresťanov vo svete.

Prečo islam rastie rýchlejšie
Hlavným dôvodom rastu islamu je vyššia pôrodnosť. Moslimovia sú v priemere mladší a moslimské ženy majú viac detí než ženy hlásiace sa k ostatným náboženstvám.
Podľa údajov za roky 2020 až 2025 pripadalo na jednu moslimskú ženu v priemere 3,1 dieťaťa. Medzi kresťankami to bolo približne 2,5 dieťaťa.
Do roku 2070 by mal počet moslimov vzrásť na 3,64 miliardy, zatiaľ čo kresťanov by malo byť približne 2,96 miliardy. Moslimovia by tak tvorili takmer 36 percent svetovej populácie a kresťania približne 29 percent.
Najviac moslimov pribudne v krajinách, kde už dnes islam prevláda. Napríklad Pakistan by podľa prognózy mohol predbehnúť Indonéziu a stať sa krajinou s najväčším počtom moslimov na svete.
Za rastom islamu podľa výskumníkov nestojí masové prestupovanie kresťanov na moslimskú vieru. Obe náboženstvá početne rastú, no moslimov pribúda rýchlejšie najmä vďaka vyššej pôrodnosti a mladšiemu obyvateľstvu.
Časť kresťanov sa navyše postupne prestáva hlásiť k akejkoľvek viere. Najvýraznejšie sa tento vývoj prejavuje v západných krajinách.

Ťažisko kresťanstva sa presúva do Afriky
Výrazný rast kresťanstva sa očakáva najmä v subsaharskej Afrike.
Do roku 2070 by tam mala žiť viac ako polovica všetkých kresťanov sveta. Kým Európa starne a počet jej obyvateľov klesá, v mnohých afrických krajinách sa rodí výrazne viac detí.
Príkladom je Demokratická republika Kongo. V roku 2020 tam žilo približne 92 miliónov kresťanov. Do roku 2070 by ich počet mohol vzrásť na takmer 300 miliónov.
Kongo by tak mohlo predbehnúť Spojené štáty a stať sa krajinou s najväčším počtom kresťanov na svete.
Európa bola po stáročia jedným z hlavných centier kresťanstva. Vychádzali odtiaľ misionári, vznikali teologické školy a pôsobili významné cirkevné inštitúcie. V nasledujúcich desaťročiach však bude stále viac kresťanov žiť v krajinách, do ktorých kedysi prichádzali európski misionári.
S rastúcim počtom kresťanov v Afrike môže rásť aj význam tamojších cirkví. Africkí veriaci budú tvoriť čoraz väčšiu časť svetového kresťanstva a ich skúsenosti môžu mať väčšiu váhu pri diskusiách o budúcnosti cirkví.
Samotný počet veriacich však ešte neznamená väčší vplyv na cirkevné rozhodovanie. Štúdia sa zaoberá počtom ľudí hlásiacich sa k náboženstvám, nie fungovaním cirkví.
Spojené štáty môžu prísť o kresťanskú väčšinu
Kým v Afrike bude počet kresťanov rásť, v Spojených štátoch sa očakáva pokles.
V roku 2020 sa ku kresťanstvu hlásilo približne 217 miliónov Američanov. Do roku 2070 by ich počet mohol klesnúť na 174 miliónov.
Kresťania by tak prestali tvoriť nadpolovičnú väčšinu obyvateľstva. Podľa prognózy by v roku 2070 tvorili približne 48 percent populácie, hoci kresťanstvo by zostalo najrozšírenejším náboženstvom krajiny.
Podiel Američanov bez náboženskej príslušnosti by sa naopak mohol zvýšiť na 41 percent.
Mnohí Američania, ktorí vyrastali v kresťanských rodinách, sa v dospelosti prestávajú hlásiť k akejkoľvek viere. Výskumníci predpokladajú, že tento trend bude pokračovať.
Výskumníci zároveň upozorňujú, že prognóza vychádza z doterajšieho vývoja. Ak by sa v nasledujúcich desaťročiach výraznejšie zmenil záujem Američanov o náboženstvo, výsledné počty by mohli byť iné.
Európa bude mať menej kresťanov a viac moslimov
Výrazné zmeny čakajú aj Európu. V roku 2020 sa ku kresťanstvu hlásilo približne 67 percent Európanov. Do roku 2070 by ich podiel mohol klesnúť na 52 percent.
V absolútnych číslach by to znamenalo pokles z približne 505 miliónov na 324 miliónov kresťanov.
Podiel moslimov by sa mal za rovnaké obdobie zvýšiť zo šiestich na 13 percent európskej populácie. Ich počet by podľa prognózy vzrástol zo 46 na 80 miliónov.
Na raste sa bude podieľať pôrodnosť aj migrácia. Výskumníci odhadujú, že bez ďalšej migrácie by moslimovia v roku 2070 tvorili približne deväť percent európskeho obyvateľstva. Pri započítaní očakávanej migrácie počítajú s 13 percentami.
Rozdiely medzi jednotlivými krajinami budú výrazné. Vo Francúzsku by sa podiel moslimov mohol zvýšiť z deviatich na 20 percent, v Nemecku zo siedmich na 14 percent.
Moslimovia však aj v roku 2070 zostanú v Európe menšinou.
Pribúdať bude aj ľudí bez náboženského vyznania. Kým v roku 2020 tvorili približne štvrtinu európskej populácie, do roku 2070 by ich podiel mohol dosiahnuť tretinu.
Európa bude mať navyše menej obyvateľov. Pew Research Center predpokladá, že ich počet do roku 2070 klesne približne o 17 percent, zo 753 na 628 miliónov.

A čo Slovensko?
Podobné zmeny možno pozorovať aj na Slovensku, hoci vývoj v jednotlivých európskych krajinách nie je rovnaký.
Podľa Štatistického úradu SR sa pri sčítaní obyvateľov v roku 2011 hlásilo k rímskokatolíckej cirkvi približne 62 percent obyvateľov. V roku 2021 ich podiel klesol na 55,8 percenta.
Výraznejšie vzrástol počet ľudí bez náboženského vyznania. Kým v roku 2011 tvorili 13,4 percenta obyvateľstva, o desať rokov neskôr to bolo 23,8 percenta.
Slovenské sčítanie však ukázalo aj rozdiely medzi jednotlivými cirkvami. Napríklad počet gréckokatolíkov sa medzi rokmi 2011 a 2021 mierne zvýšil. V roku 2021 sa ku Gréckokatolíckej cirkvi hlásilo 218 235 obyvateľov, teda približne štyri percentá populácie.
Prognózy pre Európu preto nemožno automaticky prenášať na Slovensko. Navyše, údaje zo sčítania hovoria o tom, ku ktorému náboženstvu sa ľudia hlásia, nie o tom, či svoju vieru aj pravidelne praktizujú.
Prečo bude vo svete menej ľudí bez náboženstva?
Prekvapujúcim zistením štúdie je predpokladaný pokles podielu ľudí bez náboženskej príslušnosti vo svete.
V roku 2020 tvorili približne 24 percent svetovej populácie. Do roku 2070 by ich podiel mohol klesnúť na 17 percent.
Na prvý pohľad to odporuje vývoju v Európe a Severnej Amerike, kde ľudí bez vyznania pribúda.
Vysvetlenie súvisí najmä s Čínou, kde sa takmer 90 percent obyvateľov nehlási k žiadnemu náboženstvu. Ich počet by však podľa prognózy mal do roku 2070 klesnúť približne z 1,3 miliardy na 917 miliónov. Tento pokles výrazne ovplyvní aj celosvetové štatistiky.
V mnohých krajinách tak môže počet ľudí bez náboženského vyznania rásť, hoci ich podiel na svetovej populácii bude klesať.
Počet veriacich ešte nevypovedá o sile viery
Autori štúdie upozorňujú, že ich prognózy vychádzajú zo súčasného demografického vývoja. Budúcnosť však môžu ovplyvniť vojny, migrácia, hospodárske zmeny či ďalšie nepredvídané udalosti. Rok 2035 preto nemožno považovať za istý dátum, keď islam predbehne kresťanstvo.
Výskumníci zároveň sledujú náboženskú príslušnosť, nie mieru praktizovania viery. Z ich údajov sa teda nedozvieme, koľko ľudí pravidelne navštevuje bohoslužby, modlí sa alebo považuje náboženstvo za dôležitú súčasť svojho života.
Štúdia tak ukazuje, kde bude v nasledujúcich desaťročiach žiť najviac kresťanov a moslimov. O tom, koľkí z nich budú svoju vieru skutočne praktizovať, však samotné počty nič nehovoria.

