V stredu 18. novembra sa kostoly, pamiatky a verejné budovy po celom svete oblečú do červenej farby na znak solidarity s prenasledovanými kresťanmi. Do medzinárodnej iniciatívy Červená streda sa opäť zapojí aj Slovensko, pričom hlavné podujatie sa uskutoční v Trnave za účasti irackého arcibiskupa Bašara Wardu.
Červená farba pripomína krv mučeníkov a utrpenie ľudí, ktorí pre svoju vieru čelia násiliu, väzneniu či diskriminácii. Medzinárodnú iniciatívu organizuje od roku 2015 pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Jej cieľom je upozorniť na porušovanie náboženskej slobody a podporiť kresťanské spoločenstvá v krajinách, kde nemôžu slobodne vyznávať svoju vieru.
Tohtoročná Červená streda sa nesie v duchu výzvy Dajme svetlo príbehom prenasledovaných kresťanov.
62 krajín
Podľa najnovších údajov ACN žije približne 413 miliónov kresťanov v krajinách, kde dochádza k závažnému porušovaniu náboženskej slobody. Z nich je približne 220 miliónov priamo vystavených prenasledovaniu.
Správa o stave náboženskej slobody vo svete z roku 2025 analyzovala situáciu v 196 štátoch. Závažné porušovanie tohto základného ľudského práva zaznamenala v 62 krajinách, pričom 24 zaradila do kategórie prenasledovania a ďalších 38 do kategórie diskriminácie.
V týchto štátoch žije takmer 5,4 miliardy ľudí, teda približne 65 percent svetovej populácie. Údaje sa týkajú obmedzovania náboženskej slobody všetkých vierovyznaní.
Ešte aktuálnejší pohľad prináša správa Trpiaci a zabudnutí 2024 – 2026, ktorú ACN zverejnila 16 novembra. Sleduje situáciu kresťanov v 18 krajinách od augusta 2024 do júna 2026. Vo viac ako polovici skúmaných štátov sa ich postavenie oproti predchádzajúcemu obdobiu zhoršilo.
Od útokov na kostoly až po väznenie duchovných
Prenasledovanie má v jednotlivých častiach sveta odlišné podoby.
V Nigérii pokračujú útoky ozbrojených skupín na prevažne kresťanské obce. V júni 2025 pri masakre v meste Yelewata v štáte Benue zahynulo podľa ACN viac ako 200 ľudí. Približne tritisíc obyvateľov muselo utiecť. V krajine sú časté aj únosy kňazov a veriacich.
V Pakistane zostávajú vážnym problémom zákony o rúhaní, ktoré môžu byť zneužívané proti náboženským menšinám. Kresťanské a hinduistické dievčatá čelia únosom, núteným konverziám a sobášom. Na tieto prípady upozornili v apríli 2026 aj experti OSN.
V Číne úrady sprísňujú kontrolu náboženských spoločenstiev, zatvárajú kostoly a zasahujú proti veriacim, ktorí odmietajú štátny dohľad. Obmedzenia sa týkajú aj náboženského obsahu na internete.
V Nikarague pokračuje konflikt medzi vládou a Katolíckou cirkvou. Režim vyhosťuje duchovných, konfiškuje cirkevný majetok a obmedzuje verejné náboženské slávnosti. V marci 2026 úrady znemožnili tisíce procesií počas Veľkého týždňa a zakázali kňazské a diakonské vysviacky v štyroch diecézach.
Závažná situácia pretrváva aj v Burkine Faso, Mozambiku, Sudáne, Severnej Kórei či Mjanmarsku. V niektorých krajinách ide o systematický štátny útlak, inde o násilie extrémistických skupín alebo dôsledky ozbrojených konfliktov.
Arcibiskup z Iraku v Trnave
Hlavným slovenským podujatím Červenej stredy bude večer Skúšaní vo viere v Bazilike svätého Mikuláša v Trnave.
O 18.00 h sa v rámci Trnavskej novény začne svätá omša za prenasledovaných kresťanov za účasti chaldejského arcibiskupa Bašara Mattiho Wardu z irackého Erbilu, trnavského arcibiskupa Jána Oroscha a košického eparchu arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ.
O 19.30 h bude nasledovať svedectvo irackého arcibiskupa a koncert gospelovej speváčky Jany Zubajovej.
Arcibiskup Warda patrí k významným predstaviteľom pomoci kresťanom na Blízkom východe. V roku 2014 jeho archieparchia prijala približne 100-tisíc kresťanov, ktorí utekali pred Islamským štátom z Mosulu a Ninivskej planiny.
Na Slovensku sa v predchádzajúcich rokoch do Červenej stredy zapojili Bratislavský hrad, Most SNP, budova britského veľvyslanectva, Katolícka univerzita v Ružomberku aj katedrály a kostoly vo viacerých mestách.
Načerveno sa rozžiaria tisíce budov
Do tohtoročnej medzinárodnej iniciatívy sa podľa organizátorov zapojí najmenej 130 katedrál a tisíce kostolov, pamiatok a verejných budov. Očakáva sa účasť viac ako 125-tisíc ľudí.
Do červeného svetla sa má zahaliť sídlo rakúskeho prezidenta, socha Krista Kráľa v portugalskej Almade či Katedrála Panny Márie v Sydney. V Paríži sa pripravuje nasvietenie viacerých známych pamiatok vrátane obelisku na Námestí svornosti a mosta Pont Neuf. Budovy Európskeho parlamentu v Štrasburgu sa majú rozžiariť 23. novembra.
V Holandsku sa do iniciatívy zapojí viac ako 200 kostolov vrátane všetkých katedrál, v Rakúsku približne 350 farností a budov. Podujatia sa pripravujú aj v Nemecku, Írsku, Španielsku, Austrálii či na Filipínach.
Červená streda má aj duchovný a osvetový rozmer. Súčasťou programu sú bohoslužby, modlitbové stretnutia, diskusie a osobné svedectvá ľudí z krajín, kde je náboženská sloboda obmedzovaná.
Zapojiť sa môže každý. Stačí rozsvietiť červené svetlo, obliecť si niečo červené, pomodliť sa za prenasledovaných alebo upozorniť na ich situáciu vo svojom okolí.
Nadácia ACN zároveň pripomína slová svojho zakladateľa pátra Werenfrieda van Straatena: „Oni sú skúšaní vo viere, my sme skúšaní v láske.“
Podrobnosti o iniciatíve a možnostiach zapojenia sú dostupné na stránke www.cervenastreda.sk.

