23. september je v liturgickom kalendári spojený s menom svätého Pátra Pia. S detstvom tohto obľúbeného svätca sa viaže aj menej známa príhoda o jedle, ktoré mu pripravovala jeho mama Peppa.
Francesco Forgione, neskorší Páter Pio, mal približne desať rokov, keď vážne ochorel a niekoľko týždňov zostal v posteli. Jeho mama sa zaňho modlila k Panne Márii Osloboditeľke (Madonna della Libera), patrónke Pietrelciny.
Bol čas žatvy a Peppa pripravovala jedlo pre robotníkov, ktorí pomáhali rodine na poli. Jedného dňa im navarila papriky. Časť odniesla na pole a zvyšok nechala doma.
„Zacítil som vôňu papriky a dostal som hlad,“ spomínal neskôr Páter Pio. Vstal z postele a papriky, ktoré mama nechala doma, zjedol. Potom hlboko zaspal.
Keď sa Peppa vrátila, našla syna stále spať, s červenou tvárou a celého spoteného. Sám Páter Pio neskôr spomínal, že papriky naňho zapôsobili ako uspávací prostriedok. Na druhý deň bol podľa vlastných slov zotavený a zdravý.
Príhoda je súčasťou dokumentácie z procesu blahorečenia a svätorečenia Pátra Pia. Hovorí sa v nej jednoducho o paprikách. Niektoré životopisy spomínajú vyprážané papriky či štipľavé papričky, iné peperonatu, tradičné talianske jedlo z dusenej papriky.
Sviatok svätého Pátra Pia môžeme preto umocniť prípravou peperonaty.
Na jej prípravu potrebujeme:
4 papriky
400 g paradajok
2 stredne veľké cibule
1 strúčik cesnaku
4 lyžice olivového oleja
soľ
čierne korenie
čerstvú bazalku
Papriky umyjeme, zbavíme jadierok a nakrájame na pásiky. Paradajky nakrájame na menšie kúsky, cibuľu nadrobno a cesnak nasekáme.
Na olivovom oleji krátko orestujeme cibuľu a cesnak. Pridáme papriky a dusíme približne desať minút. Potom pridáme paradajky, osolíme, okoreníme a na miernom ohni varíme ďalších dvadsať minút. Na záver pridáme čerstvú bazalku.
Peperonatu môžeme podávať teplú, vlažnú aj studenú. Výborne sa hodí k čerstvému chlebu a sušenej šunke, ale chutne poslúži aj ako príloha k mäsu.
A na svätca z Pietrelciny spomínajú aj chuťové poháriky:
