Pomoc človeku v núdzi si často spájame s tým najpotrebnejším: jedlom, oblečením, peniazmi či strechou nad hlavou. Svätý Vincent de Paul, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 27. septembra, dobre vedel, že tým sa to nekončí. Rovnako dôležité je, ako sa k človeku správame.
Vincent veľmi dobre poznal chudobu. Stretával chorých, opustené deti, väzňov aj ľudí, ktorí nemali z čoho žiť. Na svoju dobu pritom dokázal niečo pozoruhodné: prepájať ľudí ochotných pomáhať a vytvárať tak fungujúcu sieť pomoci.
Pri práci s chudobnými sa stretával aj s nevďakom či odmietnutím. Choroba, bieda a roky prežité v ťažkých podmienkach sa môžu podpísať aj pod správanie človeka. Svojich spolupracovníkov preto učil, aby k chudobným pristupovali s úctou a trpezlivosťou bez ohľadu na to, ako sa im za pomoc odvďačia.
Pomôcť neznamená iba niečo dať
Dnes môžeme pomôcť aj bez toho, aby sme človeka, ktorému je pomoc určená, vôbec stretli. Poslať peniaze niekoľkými kliknutiami alebo odovzdať veci do zbierky je jednoduchšie, ako človeku venovať svoj čas, vypočuť ho a správať sa k nemu s rovnakou láskavosťou bez ohľadu na to, či sa nám za pomoc poďakuje.
Svätý Vincent považoval osobnú návštevu človeka v núdzi za náročnejšiu než materiálnu pomoc. Finančný príspevok môžeme poslať bez toho, aby sme človeka vôbec stretli. Osobný kontakt znamená venovať svoj čas a tým aj kus seba.
Charitu prirovnával k ťažkému bremenu, dokonca ťažšiemu než hrniec polievky. Svojich nasledovníkov napriek tomu nabádal, aby si pri službe zachovali láskavosť a úsmev. „Dať polievku a chlieb nestačí,“ pripomínal.
Pri osobnom stretnutí už nevidíme iba človeka, ktorý potrebuje peniaze, jedlo či oblečenie. Spoznávame aj jeho príbeh a situáciu, v ktorej sa ocitol. Človek tak prestáva byť iba príjemcom našej pomoci.
Vincent svojim nasledovníkom zdôrazňoval, aby sa k ľuďom, ktorým pomáhajú, správali s láskou a úctou. Chudoba predsa človeka nepripravuje o dôstojnosť.
Modlitba, ktorá pokračuje službou
Za Vincentovým prístupom k chudobným bola aj jeho modlitba. Nevnímal ju ako únik od sveta a jeho problémov. Mala ho privádzať k ľuďom a meniť spôsob, akým sa na nich pozerá.
„Daj mi, Pane, srdce, ktoré sa bude modliť vtedy, keď slúži, a slúžiť vtedy, keď sa modlí,“ znie výrok svätého Vincenta, ktorý uvádzajú aj slovenskí vincentíni.
O rovnaký pohľad prosí aj modlitba Vincentskej rodiny. O oči a srdce, ktoré v chudobnom dokážu spoznať Krista:
Pane Ježišu, ty si sa chcel stať chudobným,
daj nám oči a srdce
pre chudobných,
aby sme mohli
v nich spoznať teba;
v ich smäde, ich hlade,
ich opustenosti a ich biede.
Vzbuď v našej Vincentskej rodine
jednotu, jednoduchosť, poníženosť a oheň milosrdnej lásky,
ktorým horel svätý Vincent de Paul.
Daj nám silu tvojho Ducha,
aby sme boli verní v praktizovaní čností,
aby sme ťa mohli kontemplovať
a slúžiť ti v chudobných
a jedného dňa sa mohli spojiť s tebou
a s tvojimi vernými
v tvojom kráľovstve.
Amen.
