Dnes ráno sme sa zobudili do zimného času. Niektorí z nás si mohli dopriať o hodinu dlhší spánok, iní vstávali rovnako ako zvyčajne.
Rodičia malých detí dobre vedia, že ich ratolesti sa neriadia hodinami na stene. Ak sa dieťa bežne budí o šiestej, po zmene času môže byť hore už o piatej. A kým by si rodičia ešte radi poležali, ratolesti už chcú začať nový deň.
Podobne sú na tom ľudia, ktorí v noci pracovali. Pre zamestnancov v nepretržitých prevádzkach znamenala uplynulá noc o hodinu dlhšiu službu.
Dnešná nedeľa trvá 25 hodín, ale nie každý má pocit, že nejaký čas získal. A hoci prestavenie hodiniek trvá len pár sekúnd, naše telo si na zmenu musí ešte len zvyknúť.
Prečo nášmu telu nestačí prestaviť hodinky?
Naše telo má vlastné biologické hodiny, ktoré ovplyvňujú spánok, telesnú teplotu, tvorbu hormónov aj pocit hladu. Ich fungovanie závisí najmä od striedania svetla a tmy. Preto si na zmenu času zvykáme postupne.
Tento stav môžeme prirovnať k miernej forme časového posunu, ktorý poznáme pri cestovaní cez časové pásma. Naše telo si ešte nezvyklo na zmenu, hoci podľa hodiniek už fungujeme v novom čase.
Niektorí ľudia zmenu takmer nepocítia. Iní môžu niekoľko dní zápasiť s únavou, podráždenosťou, zhoršenou koncentráciou či problémami so zaspávaním. Jesenný prechod na zimný čas však býva spravidla ľahšie zvládnuteľný než jarný posun, pri ktorom o hodinu spánku prichádzame.
Svoju úlohu zohráva aj ubúdajúce denné svetlo. Od dnešného dňa sa podľa hodiniek stmieva približne o hodinu skôr. Kratšie dni a menej prirodzeného svetla môžu u citlivejších osôb prispievať k zhoršeniu nálady či únave. Netreba však všetky jesenné ťažkosti pripisovať samotnému posunu času.
Čo nám pomôže? Najmä pravidelný spánok, pobyt vonku a dostatok denného svetla. Ak máte možnosť, vyberte sa dnes na prechádzku. Denné svetlo je jedným z najdôležitejších signálov, podľa ktorých si telo nastavuje biologické hodiny.
Užitočné je tiež chodiť spať a vstávať približne v rovnakom čase. Pri malých deťoch môže pomôcť postupné prispôsobovanie času jedla a spánku.
A ak patríte k ľuďom, ktorí sú dlhodobo nevyspatí, pokojne využite získanú hodinu na odpočinok. Spánok nie je premárnený čas.
Komu venovať hodinu navyše?
Vo Francúzsku vznikla v roku 2018 zaujímavá iniciatíva Hodina solidarity. Organizácia Habitat & Humanisme vyzývala verejnosť, aby hodinu získanú pri jesennej zmene času venovala ľuďom, ktorí potrebujú pomoc.
Inšpirovať sa môžeme aj my. Pomoc nemusí byť veľká ani časovo náročná. V našom okolí je veľa ľudí, ktorým by chvíľa pozornosti spravila krajší deň. Môže to byť osamelý známy, priateľ, ktorý prežíva náročné obdobie, alebo rodina, v ktorej sa starajú o chorého príbuzného. Stačí sa ozvať, opýtať sa, ako sa majú, a zistiť, čo by im pomohlo. Aj obyčajný záujem môže pre druhého znamenať nesmierne veľa.
Alebo môžeme hodinu venovať vlastnej rodine bez telefónov a odbiehania k povinnostiam.
Hodina pre druhých. Alebo pre seba
Keď hovoríme o tom, komu venovať svoj čas, nezabúdajme ani na seba. Aj naše potreby a oddych sú dôležité. Nájsť si čas len pre seba nie je prejavom sebectva.
Bez výčitiek si preto doprajme dlhší spánok, prechádzku či chvíľu s rozčítanou knihou. Alebo si len v pokoji vypime kávu. Oddych nie je strata času a nemusíme si ho zaslúžiť tým, že najprv splníme všetky povinnosti.
Dnešnú hodinu navyše môžeme venovať niekomu blízkemu, ale pokojne aj sebe. Oboje má zmysel. A ako ju strávite vy?
