Kedy naposledy ste skúsili odložiť mobil na dlhší čas? Len tak ho nechať ho doma, vypnúť internet a celý deň sa zaobísť bez aplikácií. Ako dlho vám to vydržalo?
Cestou do práce potrebujete zaplatiť parkovné. Bankový prevod musíte potvrdiť cez mobilnú aplikáciu. Zo školy prichádza upozornenie cez EduPage, pretože dieťaťu zmenili rozvrh alebo treba podpísať súhlas s výletom. V elektronickej schránke čaká rozhodnutie z úradu, kuriér poslal informáciu o zásielke a termín u lekára si musíte rezervovať cez internet. Popritom odpovedáte na pracovné e-maily, vybavujete správy a telefonáty.
A to sme sa ešte nedostali k sociálnym sieťam, videám či čítaniu správ vo voľnom čase.
Deťom nastavujeme časové limity, odborníci odporúčajú digitálny detox a čoraz častejšie počúvame, že by sme mali odložiť telefóny. Školy, úrady, banky aj zamestnávatelia pritom presúvajú ďalšie a ďalšie povinnosti na internet.
Kto rozhoduje o tom, čo sledujeme?
Závislosť od mobilov si najčastejšie spájame s deťmi a dospievajúcimi. Rodičom sa odporúča kontrolovať čas, ktorý deti trávia na sociálnych sieťach, nastavovať hranice a povzbudzovať ich k iným aktivitám. Koľkí z nás však dokážu dodržiavať rovnaké pravidlá?
Stačí sa pozrieť do čakárne, autobusu či reštaurácie. Pri prvej voľnej chvíli siahame po telefóne. Sociálne siete a krátke videá si obľúbili aj staršie generácie. Internet im dáva možnosť zostať v kontakte s rodinou, sledovať správy či nájsť si zábavu.
Pápež František sa v encyklike Fratelli tutti (body 42 – 43) zamýšľa nad hranicami digitálnej komunikácie a skutočnou blízkosťou medzi ľuďmi. Pri osobnom stretnutí vnímame výraz tváre, gestá či tón hlasu. V správach a komentároch na sociálnych sieťach sa veľa z toho stráca.
Algoritmy sledujú, na čo klikáme, pri ktorých videách sa zdržíme a na aké príspevky reagujeme. Podľa toho nám ponúkajú ďalší obsah, často bez ohľadu na jeho pravdivosť či kvalitu. Dôležité je, aby nás na platforme udržali čo najdlhšie.
Otvoríme si jednu správu, potom ďalšie video a o polhodinu zistíme, že sledujeme témy, ktoré sme pôvodne vôbec nehľadali.
Stále sa však môžeme rozhodnúť, čo chceme čítať, ktoré médiá sledovať a komu dôverovať. Môžeme si vybrať konkrétny článok či rozhovor namiesto bezcieľneho prechádzania príspevkami na sociálnych sieťach.
Obsah, ktorý sledujeme, ovplyvňuje naše názory, postoje aj spôsob, akým vnímame svet a ľudí okolo seba.
Škola sa už nekončí posledným zvonením
Školy obmedzujú používanie mobilných telefónov počas vyučovania. Od starších žiakov však zároveň očakávajú, že budú sledovať EduPage, kontrolovať zmeny v rozvrhu, zadania domácich úloh či oznamy od učiteľov. V škole majú mobil odložiť, doma ho potrebujú, aby vedeli, čo ich čaká na ďalší deň.
Kedysi sa rodičia dozvedeli, ako bolo v škole, až keď sa dieťa vrátilo domov. Dnes môžu vedieť o zlej známke, zabudnutej úlohe či poznámke skôr, než sa skončí vyučovanie. Rozhovor po príchode zo školy sa preto namiesto otázky „Ako bolo?“ môže začať slovami: „Prečo si dostal trojku?“
Na tento jav upozorňujú aj odborníci. Elektronické školské systémy môžu u rodičov vyvolávať pocit, že o školskom živote svojich detí vedia všetko. Informácie o známkach a povinnostiach však nenahradia rozhovor s dieťaťom. Rodič pozná výsledok, ale nemusí vedieť, čo mu predchádzalo.
Samostatnou kapitolou sú rodičovské skupiny na WhatsAppe. Stačí otázka o domácej úlohe či školskom výlete a rozbehne sa diskusia, ktorá pokračuje aj večer alebo cez víkend. Hoci si rodičia vďaka skupinám dokážu rýchlo pomôcť, pri viacerých školopovinných deťoch pribúdajú správy a upozornenia, ktoré treba sledovať.
Školské povinnosti sa presúvajú aj do času, ktorý kedysi patril rodine a oddychu. Rodičia často pozerajú do telefónu len preto, aby im neušlo niečo dôležité zo školy.
Máme ešte právo nebyť online?
Vypnite upozornenia, odložte mobil, nastavte si časové limity. Tieto rady počúvame čoraz častejšie. Ako ich však dodržiavať, keď od nás školy, zamestnávatelia či úrady očakávajú, že budeme pravidelne sledovať správy a reagovať na ne?
Sociálne siete či sledovanie videí môžeme obmedziť. Pracovné a rodinné povinnosti však nemôžeme jednoducho odložiť. Školy by mali rešpektovať voľný čas rodín, zamestnávatelia čas na oddych a úrady by mali umožniť vybavovanie záležitostí aj bez smartfónu.
Kedysi sme sa rozhodovali, kedy sa pripojíme na internet. Dnes skôr riešime, kedy sa môžeme odpojiť bez obáv, že nám niečo dôležité unikne.
Ako máme obmedziť čas strávený online, keď nás k internetu každý deň vracajú aj povinnosti, ktoré sme si sami nevybrali?
