V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. (Mt 11,25-27)
Geniálne nápady väčšinou znamenajú prísť na maximálne jednoduché riešenie. Napríklad objav kolesa, ktorý významne ovplyvnil ďalšie dejiny ľudstva. „Čo nevieš povedať krátkym príkladom, tomu ani sám nerozumieš,“ hovorí nie celkom jednoduchý filozof Ludwig Wittgenstein, ktorému sa pripisuje aj výrok „O čom nemožno hovoriť, o tom treba mlčať“.
Potvrdzuje to aj množstvo príbehov rabínskej múdrosti či jednoduché príbehy a výroky púštnych otcov (apoftegmata), ktorými vyjadrujú svoju bohatú duchovnú skúsenosť. A najviac Ježišove podobenstvá. Geniálne riešenia sú také jednoduché, že bežne človeku ani neprídu na myseľ. Ako napríklad obrovská vatikánska audienčná Aula Pavla VI. bez jediného rušivého piliera, motivovaná listom lopúcha.
Ježiš chválospevom plným lásky a obdivu žasne nad Otcovou genialitou, v ktorej sa on, „Pán neba i zeme“, dáva spoznať maličkým. „Maličkí“ nešpekulujú neplodne nad tým, čo aj tak patrí do sféry tajomstva. Preň sa možno len otvoriť a prijať ho ako samozrejmosť. Vystihuje to vchod do jedného z najvýznamnejších chrámov kresťanstva, jednoduchý, 140 centimetrov vysoký otvor, ktorým sa vstupuje do betlehemskej Baziliky narodenia Pána. Kto sa neskloní, rozbije si hlavu o kameň.
A kto sa pri hviezde v Jaskyni narodenia neskloní v tichej adorácii, rozbije si hlavu o tajomstvo či skôr o chiméru svojej veľkosti a sebestačnosti. Ježiš pri pohľade na úprimnú jednoduchosť svojich učeníkov nerozvíja úvahy o význame pokory ani o múdrosti Otcových rozhodnutí. On ho za ne oslavuje slovami modlitby. Ak ho chceme nasledovať, treba k našim najčastejším prosebným modlitbám pridať ešte častejšie modlitby vďaky a chvály.
Ježišovi „maličkí“ – ktorými sú jeho učeníci – prijímajú Ježišovo učenie s jednoduchou samozrejmosťou, takže cez nich môže ľudským spôsobom konať sám Boh: „Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.“ (Mk 6,13) Kto chce pochopiť evanjelium štúdiom exegéz a teologických diel (hoci sú pre správne pochopenie veľmi dôležité), a nezačne žiť tak, ako Ježiš učí, v skutočnosti nič nepochopil. Lebo evanjelium predstavuje nový život, a nie nové poznatky.
Pre úplnosť treba dodať, že Ježiš neodsudzuje vzdelanie a múdrosť. Keď sa čo len z dvadsiateho poschodia pozeráte na ulicu, otec a dieťa, ktoré drží za ruku, vyzerajú ako dve rovnako malé bodky. Voči Božej múdrosti je každé ľudské poznanie len zrnko saharského piesku.
Pravá múdrosť neznamená ani výnimočnú inteligenciu, ani vynikajúce vzdelanie. Pravá múdrosť znamená otvoriť sa Božiemu tajomstvu. A to môže spraviť aj vzdelaný intelektuál, a nemusí to spraviť jednoduchý človek. Kráľovstvo, ktoré patrí maličkým, je už medzi nami a chce byť aj v nás. Stačí začať žasnúť a ďakovať.
