V Bielorusku sú uväznené desiatky katolíckych kňazov. Ľudskoprávne organizácie varujú, že nejde o skutočné zločiny, ale o zámerné prenasledovanie, pri ktorom sú duchovní využívaní ako „rukojemníci“ režimu Alexandra Lukašenka. Najnovším prípadom je zadržanie mladého karmelitána z Poľska, ktorého úrady obvinili zo špionáže.
Cirkev ako nepriateľ
„Štát vníma Poľsko a Katolícku cirkev ako nepriateľov. Preto pripravujú takéto kauzy,“ povedal politický väzeň Andrej Krylov, ktorý bol 11. septembra po piatich rokoch prepustený spolu s ďalšími 51 osobami. Podľa neho jediným tlakom, ktorého sa režim obáva, je medializácia. „Musíme o tom hovoriť vo svete, musíme to dostať aj do Vatikánu – len tak sa môže niečo pohnúť a ľudia môžu byť prepustení.“
Krylov počas výkonu trestu udržiaval kontakt s farárom Henrichom Akalatovičom z Valožinu. Tento starší a chorľavý kňaz bol v apríli odsúdený na 11 rokov za „vlastizradu“. Odmietol spolupracovať s políciou a falošne svedčiť proti iným duchovným. Svoje väznenie označil za „rukojemníctvo a zajatie vo vojne“ pre svoju vieru.
Akalatovičovi dokonca ponúkli slobodu, ak by sa podieľal na diskreditácii apoštolského nuncia v Minsku. Ponuku odmietol so slovami, že „nikdy nezradí Boha“ tým, že by spáchal takýto čin.
Obvinený zo špionáže
4. septembra zadržali aj 27-ročného karmelitána otca Grzegorza Gawela z Krakova. Úrady tvrdia, že zbieral informácie o spoločnom rusko-bieloruskom vojenskom cvičení „Zapad-2025“. Štátna televízia zverejnila video, ktoré podľa nej predstavuje „nevyvrátiteľný dôkaz špionáže“.
Poľská vláda označila zatknutie za provokáciu a prezident Karol Nawrocki otvoril tému väznených kňazov aj počas rozhovorov vo Vatikáne. Karmelitáni v Krakove vyzvali veriacich k modlitbám za svojho spolubrata.
Medzi odsúdenými je aj oblát otec Andrej Juchniewicz, predseda združenia predstavených rehoľných inštitútov. V apríli bol odsúdený na 13 rokov väzenia po neverejnom procese, v ktorom bolo pôvodné obvinenie z „podvratnej činnosti“ preklasifikované na údajné „trestné činy“ spojené so sexuálnym zneužívaním. Spoluväzni ho opísali ako láskavého človeka, ktorý je v trestaneckej kolónii vystavený najponižujúcejším prácam.
Potrebujú blízkosť
Podľa svedectiev sú kňazi v Bielorusku často vydieraní počas tzv. preventívnych rozhovorov. Používajú sa obvinenia zo špionáže či sexuálnych káuz s cieľom zastrašiť alebo zdiskreditovať duchovných.
Katolícky laik Arťom Tkaczuk, ktorý dnes žije v Poľsku, hovorí, že veriacim chýbajú aj jednoduché gestá blízkosti zo strany Vatikánu. „Rozumieme diplomatickým snahám, ale ľudia čakajú na slovo povzbudenia,“ povedal.
Nový apoštolský nuncius v Minsku arcibiskup Ignazio Ceffalia si podľa pozorovateľov uvedomuje zložitosť svojej misie a zatiaľ sa vyhýba priamemu kontaktu s miestnym klérom, aby predišiel provokáciám.
1 184 politických väzňov
Katolíci tvoria asi desatinu z 9,4 milióna obyvateľov Bieloruska. Po prijatí zákona o slobode svedomia z roku 2023 museli všetky náboženské spoločenstvá podať žiadosť o nové zaregistrovanie. Počet katolíckych farností klesol z 94 na 85. Zákon zakazuje akúkoľvek činnosť, ktorá by mohla ohroziť „suverenitu a ústavný systém“ štátu.
Ľudskoprávne organizácie dnes evidujú 1 184 politických väzňov. Medzi nimi je aj katolícky laik Ales Bialiacki, nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 2022.
„Byť kresťanom, modliť sa, či mať nezávislý názor môže byť v Bielorusku označené za politický zločin,“ upozornila koordinátorka iniciatívy Christian Vision Natallia Vasilevičová. Podľa nej sú kňazi zadržiavaní najmä preto, aby režim zvyšoval napätie vo vzťahu k Poľsku a aby primal Vatikán k mlčaniu o porušovaní ľudských práv.
Výzva k solidarite
Katolíci v Bielorusku dnes čelia tvrdým obmedzeniam a kňazi sú vo väzniciach vystavovaní vydieraniu, ponižovaniu a izolácii. Opoziční aktivisti i veriaci zdôrazňujú, že medzinárodná pozornosť a solidarita zo strany Cirkvi sú jedinou ochranou, ktorá môže priniesť zmenu.
„Potrebujeme, aby sa na našich väzňov nezabudlo,“ hovoria Bielorusi. „Aby sme vedeli, že nás Cirkev vo svete nesie v modlitbách a slovách podpory.“
