Sviatok svätej Kataríny Alexandrijskej tradične ohlasuje blížiaci sa začiatok adventného obdobia a aj známa katarínska pranostika predpovedá počasie na Vianoce. Panna a mučenica bola populárnou patrónkou univerzít, vedcov, študentov, ale aj manželiek či viacerých remesiel spojených s kolesom vrátane baníkov, čo sa odrazilo aj na početnosti chrámov jej zasväteným. Stránka Kostoly Slovenska ich uvádza viac ako 50.
Patria sem objekty postavené v 12. i v 20. storočí. Zaujímavým príkladom sú hneď dva kostoly s týmto zasvätením, ktoré stoja pár metrov od seba vo východoslovenskej obci Kysak – starší, ešte neskororománsky z konca 13. storočia a nový, postavený len v roku 1997.
Podobnú situáciu majú aj v Dechticiach na západe Slovenska, kde stojí farský, pôvodne gotický Kostol svätej Kataríny a v lesoch nad obcou sa nachádza Katarínka – známa ruina barokového kláštora františkánov pomenovaná práve podľa svojho patrocínia. Priblížime si niekoľko pozoruhodných „katarínskych“ kostolov, ktoré vznikli v stredoveku práve v baníckom prostredí.
Banská Štiavnica
Pri radnici v samotnom centre najstaršieho baníckeho mesta na Slovensku nájdeme jeden z najhodnotnejších a najlepšie zachovaných neskorogotických chrámov na našom území. Je odrazom bohatstva a rozsiahlych kultúrnych stykov Banskej Štiavnice na konci stredoveku.
Neskorogotický Kostol svätej Kataríny postavili na dolnom okraji Námestia Svätej Trojice v rozmedzí rokov 1488 – 1500. V tom období už v meste existovalo niekoľko starších chrámov vrátane dvoch pôvodne románskych bazilík z 13. storočia. Napriek tomu mešťania našli miesto i dostatok financií na výstavbu ďalšieho reprezentatívneho svätostánku. Prosperita plynúca z ťažby drahých kovov viedla k nárastu strednej baníckej vrstvy, a práve pre jej členov bol nový kostol určený.
Nebola to hocijaká stavba. Odrážala vtedy moderné prístupy z nemeckého prostredia a pomaly doznievajúca gotika sa tu už prelína s nastupujúcou renesanciou. Aj jedinečnou dispozíciou jej patrí výnimočné miesto vo vývoji sakrálnej architektúry na našom území.
Išlo o jednoloďovú stavbu, pričom loď a svätyňa tvoria jeden priestor bez oddeľujúceho víťazného oblúka. Statiku pomerne rozmernej stavby zaklenutej veľkolepou sieťovo-hviezdicovou klenbou zabezpečujú prízemné kaplnky pristavané po stranách. Vďaka tomuto riešeniu tu interiér nerušia inak v gotickej architektúre bežné piliere nesúce klenbu.
Umelecko-historickú hodnotu stavby podčiarkujú aj v nebývalej miere zachované architektonické detaily v podobe klenieb, západnej empory, portálov či kamennej výzdoby okien. Pozornosť návštevníka pritiahnu konzoly klenieb s figurálnou výzdobou i monumentálna maľba Posledného súdu na stene svätyne.
V oveľa menšej miere sa zachovalo aj stredoveké zariadenie. Pôvodne mu dominoval hlavný krídlový oltár datovaný letopočtom 1506. V roku 1727 bol nahradený súčasným barokovým a do dnešných čias sa zachoval len sčasti – sedem tabuľových obrazov vysokej kvality a drevené sochy Panny Márie, svätej Kataríny a svätej Barbory.
V kostole z týchto častí oltára však nájdeme už len plastiku Panny Márie, ostatné sú v zbierkach múzeí na Slovensku, v Maďarsku a vo Francúzsku. Okrem toho tu zostala unikátna kamenná krstiteľnica zdobená reliéfmi konárov, ako aj socha Ukrižovaného z konca 15. storočia.
Kostol svätej Kataríny od roku 1555 slúžil dokonca ako farský chrám Banskej Štiavnice. Medzi rokmi 1580 – 1672 patril evanjelikom. Práve v tomto období získal pomenovanie Slovenský kostol, keďže sa tu od roku 1658 začali konať bohoslužby pre slovensky hovoriacich obyvateľov mesta. Na liturgické účely sa chrám využíva dodnes, hoci už len v obmedzenej miere.
Kremnica
Významné banícke mesto je neodmysliteľne spojené so svätou Katarínou. Táto svätica je patrónom nielen tamojšieho farského kostola, ale aj samotného mesta. S jej vyobrazením sa stretávame už na najstaršej mestskej pečati z roku 1331 a odkaz na ňu nájdeme aj na súčasnom erbe v podobe polovice kolesa ako jedného z jej atribútov.
Kostol svätej Kataríny predstavuje najvýraznejšiu a zďaleka viditeľnú dominantu mesta. Stojí vo vyvýšenej polohe v areáli mestského hradu. Jeho počiatky sú stále zahalené istým tajomstvom, s najväčšou pravdepodobnosťou siahajú minimálne do prvej polovice 14. storočia. Nie je pri tom vylúčená ani existencia staršieho predchodcu, keďže pár metrov od kostola stojí ranogotický karner – pohrebná kaplnka už z čias okolo roku 1300.
Okolo roku 1400 dostala staršia loď nové zaklenutie na dvojicu pilierov, čím sa zmenila na dvojlodie. Vzhľadom na svoje bohatstvo si mesto mohlo dovoliť pozvať majstrov, ktorí mali blízko k staviteľom Dómu svätého Štefana vo Viedni. Odrazilo sa to aj na množstvo hodnotných architektonických detailov, ktorými sa kostol môže pochváliť dodnes.
V období neskorej gotiky zasa zaklenuli presbytérium klenbou, ktorej rebrá majú pätky v tvare lastovičích chvostov. Ide o veľmi špecifický prvok, ktorý preslávil Kremnicu aj v oblasti dejín stredovekej architektúry.
Súčasný vzhľad získal kostol vďaka rozsiahlej reprezentatívnej obnove v rokoch 1883 – 1886. Tá súvisela s jeho povýšením na farský, keďže jeho predchodcu na námestí museli v roku 1880 zbúrať zo statických dôvodov. Katarínsky kostol bol v duchu doby regotizovaný a zbavený mladších prvkov vrátane zastrešenia veže, ktorú nahradila vysoká ihlanovitá strecha s vežičkami. Súčasťou prestavby bola aj úprava fasád do podoby iluzívneho kvádrovania s „kamennými kvádrami“ rôznej farby. Práve v lete tohto roku bola dokončená obnova exteriéru veže, ktorá jej vrátila toto kvádrovanie.
Celý areál mestského hradu aj s kostolom tvorí dnes jednu z expozícií Múzea mincí a medailí v Kremnici spadajúceho pod Národnú banku Slovenska. Chrám sa naďalej využíva na liturgické účely a konajú sa tu aj organové koncerty vrátane medzinárodného festivalu Kremnický hradný organ.
Handlová
Gotický kostol s jednou z najkrajších veží na Slovensku má za sebou dramatický vývoj v minulom storočí, ktorý sa mohol skončiť aj jeho zánikom. Našťastie sa – aj keď v zmenenej podobe kombinujúcej stredovek s moderným železobetónom – zachoval a stále slúži veriacim.
Chrám postavili na námestí novovznikajúceho baníckeho mestečka známeho dlho aj pod nemeckým názvom Krickerhau niekedy okolo polovice 14. storočia. Išlo o jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom na východnej strane, západnou vežou a severnou sakristiou. Loď mala plochý trámový strop a svätyňa bola zaklenutá rebrovou klenbou. Zasvätenie farskému kostola svätej Kataríne sa odrazilo aj v erbe Handlovej, kde je vyobrazený jeden z jej atribútov – koleso.
Búrlivé udalosti tureckých vojen sa nevyhli ani Handlovej. V roku 1599 ju vyplienili a vypálili krymskí Tatári v službách Osmanskej ríše. Za obeť im padol aj kostol. Poškodenú stavbu opravili v rokoch 1602 – 1603 a jej loď dostala novú renesančnú klenbu. Svoju dnešnú pýchu v podobe maľovanej drevenej ochodze na veži a jej bohato zdobenú cibuľovitú strechu typickú pre barok získal kostol v roku 1770.
V 20. storočí nárast počtu obyvateľov viedol k potrebe zväčšiť kapacity farského chrámu. K rozsiahlej prestavbe došlo v trocha nezvyčajnom čase – počas druhej svetovej vojny. V rokoch 1942 – 1943 postavili nové trojlodie kolmo na staršiu gotickú loď, čo viedlo k jej faktickému zániku.
Stavitelia prístavby ani veriaci vtedy nemohli tušiť, že ich nový kostol bude stáť doslova len pár rokov. Počas záverečných bojov druhej svetovej vojny v roku 1945 totiž pri nálete dostal zásah, ktorý poničil v podstate celé nové trojlodie a poškodil aj gotickú vežu a presbytérium.
Takmer desať rokov kostol stál uprostred Handlovej ako poloruina, až napokon v 1954 boli trosky zničeného trojlodia odstránené a pri chráme vznikol park. V roku 1956 sa rozhodlo o obnove objektu, pričom však – zrejme aj pod vplyvom nových spoločenských poriadkov – priestor zničenej lode mal byť obnovený len v pôvodnom stredovekom rozsahu. Nová loď vybudovaná zo železobetónu bola dokončená v roku 1961.
Aj napriek rozsiahlym prestavbám chrám dodnes predstavuje dominantu handlovského námestia a vďaka viacerým hodnotným prvkom z čias gotiky je významným svedkom najstarších dejín tohto baníckeho mesta.
