Na svadbe Karola Habsburského a princeznej Zity nechýbal cisár František Jozef I., diamantový diadém ani pápežské požehnanie. Na vnútornú stranu obrúčok si však mladomanželia nechali vyryť slová starej mariánskej modlitby. Výročie ich svadby sa neskôr stalo dňom liturgickej spomienky blahoslaveného Karola.
Karol Habsburský a Zita Bourbonsko-Parmská sa zosobášili 21. októbra 1911 na zámku Schwarzau v Dolnom Rakúsku. On mal 24 rokov, ona 19. Poznali sa už od detstva a do manželstva vstupovali z vlastného rozhodnutia.
V predvečer svadby Karol podľa zachovaných svedectiev povedal Zite:
„Teraz si musíme navzájom pomáhať dostať sa do neba.“
O 93 rokov neskôr, pri jeho blahorečení v roku 2004, určil pápež Ján Pavol II. za deň Karolovej liturgickej spomienky práve 21. október. Nie výročie jeho smrti, ako to býva pri svätých a blahoslavených zvykom, ale deň jeho svadby so Zitou.
Svadba, na ktorej nechýbal cisár
Na zámok Schwarzau pricestoval aj 81-ročný cisár František Jozef I. osobitným vlakom z Viedne. Medzi hosťami bol následník trónu František Ferdinand d’Este a ďalší členovia európskych panovníckych rodín.
Zita mala biele saténové šaty s trojmetrovou vlečkou, ktorú niesli jej štyri sestry. Šaty zdobili striebrom vyšívané bourbonské ľalie a rodinná čipka, ktorú mala na svojej svadbe už Zitina stará matka, portugalská kráľovná Adelaida. Vlasy jej zdobil myrtový venček, čipkovaný závoj a diamantový diadém, dar od cisára. Karol mal na sebe uniformu dragúnskeho kapitána.
Sobáš sa konal v zámockej kaplnke. Obrad viedol Gaetano Bisleti, vyslanec pápeža Pia X., ktorý mladomanželom odovzdal aj pápežské požehnanie. Svätý Otec im zaželal, aby v ťažkých chvíľach života nachádzali oporu vo viere v Boha a v rodinnom živote.
Pápež im daroval aj kópiu obrazu Krista od Leonarda da Vinciho v ozdobnom ráme.
Zita sa s Piom X. stretla osobne už pred svadbou. Podľa neskorších životopisných svedectiev jej pápež hovoril o Karolovi ako o budúcom následníkovi trónu. Zita ho upozornila, že následníkom je František Ferdinand d’Este, pápež však svoje slová zopakoval. Mal pritom povedať, že Karol je odplatou, ktorú nebo dáva Rakúsku za jeho vernosť Cirkvi a pápežovi.
O tri roky neskôr bol František Ferdinand zavraždený v Sarajeve a Karol sa stal následníkom trónu.
Zo svadby sa zachoval aj krátky filmový záznam, ktorý uchováva rakúsky filmový archív.
Modlitba na obrúčkach
Karol dal na vnútornú stranu obrúčok vedľa mien vyryť latinské slová:
„Sub tuum praesidium confugimus, sancta Dei Genitrix.“
„Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička.“
Ide o úvodné slová jednej z najstarších zachovaných modlitieb k Panne Márii. Jej korene siahajú do prvých storočí kresťanstva. V modlitbe Pod tvoju ochranu veriaci prosia Bohorodičku o pomoc v ťažkostiach a nebezpečenstvách.
Patrila ku Karolovým obľúbeným modlitbám. Manželia si jej úvodné slová vybrali na obrúčky ako prosbu o ochranu svojho manželstva.
S ich úctou k Panne Márii sa spájalo aj rakúske pútnické miesto Mariazell, kde Karol požiadal Zitu o ruku. Krátko po svadbe sa tam spoločne vrátili a modlili sa za svoje manželstvo.
Jedenásť spoločných rokov
V roku 1916 sa Karol stal rakúskym cisárom a uhorským kráľom. Európa prežívala prvú svetovú vojnu. Po jej skončení sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo a Karol s rodinou odišiel do Švajčiarska.
Nasledovali neúspešné pokusy o návrat na uhorský trón a ďalšie vyhnanstvo. Na jeseň 1921 sa Karol so Zitou ocitli na portugalskom ostrove Madeira, spočiatku odlúčení od svojich detí. Tie sa k nim pripojili až neskôr.
Karol tam 1. apríla 1922 zomrel na zápal pľúc. Mal iba 34 rokov. Zita zostala vdovou so siedmimi deťmi a ôsme sa narodilo niekoľko týždňov po manželovej smrti.
Už sa nikdy nevydala. Manžela prežila takmer o 67 rokov a zomrela v roku 1989.
Pod tvoju ochranu
Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička, neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty Panna slávna a požehnaná. Amen.
