Námietka je táto: My kresťania si to odpochodujeme a máme pocit, že vec je vybavená. Neznamená „byť pro-life“ skôr pripravenosť prakticky pomáhať ľuďom v núdzi?
Námietka často rezonuje aj v tejto verzii: Neznamená „byť pro-life“ rešpekt k dôstojnosti všetkých ľudí, nielen nenarodených? Žien, migrantov, starých, chorých… Je nesprávne redukovať všetko iba na otázku zrušenia potratov.
O to viac, keď téma potratov polarizuje. Načo je to dobré? Veľa sa narozpráva o ochrane od počatia po prirodzenú smrť, ale aj tak sa nič nezmení, iba čo bude zlá krv. Lepšie je venovať sa iným témam, kde je spoločenská zhoda, ako napríklad korupcii.
Všetky tieto námietky majú niečo do seba, ale zároveň triafajú vedľa. Naozaj je ľahšie pochodovať raz za niekoľko rokov ako napríklad pravidelne sa starať o chorého človeka. Lenže o to predsa vôbec nejde. Ide o to, že čím viac ľudí príde na pochod, tým väčšia bude rezonancia smerom do spoločnosti. Je rozdiel, či za nejakou požiadavkou stojí 100, alebo 100 000 ľudí. Počet ľudí dáva téme vážnosť.
A tiež spôsobuje aj efekt snehovej gule. Príklady priťahujú a mnohí sa radi pridajú, až keď uvidia, že budú tvoriť väčšinu. Preto má zmysel, aby tí, ktorí s požiadavkou na ochranu nenarodených súhlasia, prišli na pochod aj osobne. Ale námietku možno aj otočiť. Niekedy to býva tak, že kritik pochodu nepríde ani na pochod, ani sa nepretrhne v praktickej pomoci blížnemu.
A naopak, konanie dobra v jednej veci povzbudzuje aj dobro v iných oblastiach.
Podobne sa dá odpovedať aj na druhú námietku. Iste, ľudská dôstojnosť nie je porušovaná iba umelými potratmi. Je správne zastávať sa aj práv ľudí na úteku, pomáhať ťažko chorým, opusteným, starým. Lenže nikto z pro-life hnutia nehovorí, že je potrebné redukovať starosť o dôstojnosť iba na potraty či zrušenie potratovej legislatívy.
Hovorí skôr to, že legalizácia potratov je závažné zlo, proti ktorému sa treba postaviť, ale nehovorí, že iné zlá treba ignorovať. Byť proti nespravodlivej potratovej legislatíve nevylučuje ochotu pomáhať na iných frontoch. Navyše praktická pomoc aj snaha o spravodlivú legislatívu sa dopĺňajú. Častokrát praktická pomoc hasí práve nefunkčný alebo aj nespravodlivý zákon.
A čo sa dá povedať k polarizácii? Nuž opäť, treba priznať, že téma naozaj polarizuje. A tiež je pravda, že vyhrotená diskusia málokedy spôsobí zmenu postoja. Niekedy sa zdá, že môže veci ešte zhoršiť, keď človek pod vplyvom vášní povie aj veci, ktoré by s chladnou hlavou druhému nepovedal.
Lenže polarizácia nemusí byť vždy zlá, ona môže byť aj dobrá. Napríklad keď prebudí svedomie, ktoré spí. Keď upozorní na nejaké veľké zlo alebo aj dobro, ktoré sa dovtedy skôr podceňovalo. Keby bola polarizácia najväčším zlom, museli by sme demokraciu rovno zabaliť. V demokracii je totiž polarizácia na dennom poriadku. Pointa spočíva v tom, že jednotlivé strany sa permanentne usilujú o presadenie svojho záujmu proti záujmom iných.
Preto má veľký zmysel prísť do Košíc. Aby bolo pro-life hlas počuť a pomohol priniesť zmenu.
