Ako 25-ročný lekár s nádejnou vedeckou kariérou sa rozhodol vstúpiť do františkánskeho kláštora. Jeho otec sa mu v tom pokúsil zabrániť a rodinný spor sa dostal až do talianskych novín. Agostino Gemelli sa napokon stal kňazom, uznávaným vedcom a zakladateľom katolíckej univerzity. Jeho meno dnes nesie rímska nemocnica, v ktorej lekári zachraňovali život Jána Pavla II. a najnovšie operovali Leva XIV.
V novembri 1903 sa na stránky talianskych novín dostal nezvyčajný rodinný spor. Otec mladého milánskeho lekára Edoarda Gemelliho sa nedokázal zmieriť s rozhodnutím syna vstúpiť do františkánskeho kláštora. List, v ktorom mu Edoardo oznámil svoj zámer, dokonca poskytol denníku Corriere della Sera.
Gemelli mal iba 25 rokov. Medicínu vyštudoval pod vedením uznávaného vedca, angažoval sa medzi socialistami a pochádzal z rodiny, ktorá náboženstvo odmietala. Ešte pred niekoľkými mesiacmi by zrejme málokto predpokladal, že sa rozhodne pre rehoľný život.
Otec ho však neodhovoril. Gemelli prijal meno Agostino a neskôr sa stal kňazom. Vedeckej práce sa pritom nikdy nevzdal.
Socialista, ktorého vylúčili z vlastných radov
Edoardo Gemelli sa narodil 18. januára 1878 v Miláne do zámožnej rodiny s liberálnymi a proticirkevnými názormi.
V roku 1896 začal študovať medicínu na univerzite v Pavii. Blízky mu bol pozitivizmus, ktorý kládol dôraz na vedecké poznanie a experiment. Popri štúdiu sa nadchol pre socializmus, zúčastňoval sa na verejných zhromaždeniach a prispieval do socialistickej tlače.
Napokon sa však dostal do konfliktu aj s vlastnými politickými súdruhmi. Keď sa zastal svojho univerzitného učiteľa Camilla Golgiho, na ktorého socialisti útočili, vylúčili ho zo socialistického krúžku.
Golgi patril k popredným talianskym vedcom a v roku 1906 získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Gemelli pod jeho vedením ukončil v roku 1902 štúdium medicíny a pokračoval vo vedeckom výskume.
Vo svojich 24 rokoch mal pred sebou sľubnú kariéru. O rok neskôr však jeho život nabral celkom iný smer.
Priateľstvo, ktoré priviedlo ateistu k viere
Významnú úlohu v Gemelliho obrátení zohral Ludovico Necchi, jeho bývalý spolužiak a kolega z medicíny. Necchi bol presvedčeným katolíkom, zatiaľ čo Gemelli náboženstvo odmietal.
Napriek rozdielnym názorom ich spájalo priateľstvo. Viedli dlhé rozhovory o vede, filozofii a náboženstve. Necchi ho postupne priviedol medzi katolíckych študentov, s ktorými Gemelli často diskutoval.
Počas vojenskej služby v milánskej nemocnici Sant’Ambrogio sa opäť stretol s Necchim. Spoznal tam aj kňaza Giandomenica Piniho a mladých františkánov. Rozhovory s nimi prispeli k jeho návratu ku kresťanstvu.
V apríli 1903 sa vrátil k praktizovaniu katolíckej viery. O niekoľko mesiacov neskôr sa rozhodol vstúpiť do františkánskej rehole.
Po skončení vojenskej služby v novembri 1903 odišiel do kláštora v Rezzate neďaleko Brescie. Jeho rodičia boli zásadne proti. Otec sa ho spolu s ďalšími ľuďmi pokúšal presvedčiť, aby sa vrátil domov, no neúspešne.
Dňa 23. novembra 1903 vstúpil k františkánom a prijal meno Agostino. Prvé rehoľné sľuby zložil 23. decembra 1904 a po štúdiu filozofie a teológie bol 14. marca 1908 vysvätený za kňaza.
Kňaz, ktorý skúmal ľudskú psychiku
Františkánsky habit pre Gemelliho neznamenal koniec vedeckej kariéry. Popri kňazských povinnostiach pokračoval vo výskume, pričom jeho pozornosť sa postupne presúvala od medicíny k psychológii.
Zaujímalo ho, ako človek vníma svet, premýšľa a reaguje na rôzne podnety. Skúmal tiež súvislosti medzi telesnými a psychickými procesmi. Postupne sa zaradil medzi priekopníkov experimentálnej psychológie v Taliansku.
V roku 1909 založil odborný časopis Rivista di Filosofia Neo-Scolastica, ktorý sa venoval filozofii a jej vzťahu k modernému vedeckému poznaniu.
Gemelli odmietal predstavu, že človek si musí vybrať medzi vierou a rozumom. Bol presvedčený, že veda dokáže vysvetľovať fungovanie prírody, no nie na všetky otázky ľudského života možno nájsť odpoveď v laboratóriu.
Založil univerzitu, ktorú viedol až do smrti
Gemelli chcel vytvoriť univerzitu, ktorá by poskytovala kvalitné vedecké vzdelanie a zároveň vychádzala z kresťanských hodnôt. Na jej založení spolupracoval s Ludovicom Necchim, kňazom Francescom Olgiatim a Armidou Barelliovou.
Dňa 7. decembra 1921 otvorili v Miláne Katolícku univerzitu Najsvätejšieho Srdca.
Gemelli sa stal jej prvým rektorom a vo funkcii zostal takmer 38 rokov, až do svojej smrti. Pod jeho vedením sa univerzita rozrastala, pribúdali študijné odbory aj výskumné pracoviská.
Jeho ambície sa však nekončili pri univerzitných posluchárňach. Chcel vybudovať aj lekársku fakultu a nemocnicu, kde by sa spájalo vzdelávanie budúcich lekárov, vedecký výskum a starostlivosť o pacientov.
Neveril stigmám Pátra Pia
Gemelli však nebol nekritickým obdivovateľom mimoriadnych náboženských javov. V apríli 1920 navštívil Pátra Pia v San Giovanni Rotondo, no k nadprirodzenému pôvodu jeho stigiem pristupoval skepticky.
O vyšetrenie stigmatických rán požiadal, ale Páter Pio mu ho neumožnil, pretože naň nemal potrebné poverenie. Gemelli napriek tomu vypracoval pre Sväté ofícium veľmi kritickú správu, v ktorej kapucínove prejavy vysvetľoval psychologickými príčinami.
Jeho závery boli mimoriadne tvrdé, hoci stigmatické rany sám lekársky nevyšetril. Navrhoval preto aj ďalšie skúmanie Pátra Pia odbornou komisiou. Vatikán v nasledujúcich rokoch prijal voči kapucínovi viaceré obmedzujúce opatrenia, nemožno ich však pripisovať výlučne Gemelliho stanovisku.
Pátra Pia napokon v roku 2002 vyhlásil za svätého Ján Pavol II. – pápež, ktorého život po atentáte zachraňovali v nemocnici nesúcej Gemelliho meno.
Nemocnice, ktorá nesie jeho meno, sa už nedožil
V decembri 1940 utrpel Gemelli pri návrate z Florencie vážnu dopravnú nehodu. Po dlhom zotavovaní musel chodiť s barlami. Ďalšia nehoda v lete 1946 ho pripútala na invalidný vozík. Napriek zdravotným problémom pokračoval vo vedení univerzity.
Agostino Gemelli zomrel 15. júla 1959 v Miláne vo veku 81 rokov. Otvorenia plánovanej lekárskej fakulty a nemocnice sa nedožil.
Lekárska fakulta začala pôsobiť v Ríme v roku 1961 a 10. júla 1964 slávnostne otvorili univerzitnú polikliniku, ktorú pomenovali po ňom.
Do svetového povedomia sa dostala najmä po atentáte na Jána Pavla II. v máji 1981. Lekári tu poľskému pápežovi zachránili život. Neskôr sa v nemocnici opakovane liečil aj pápež František.
Najnovším pacientom z radov pápežov sa stal Lev XIV., ktorého 13. októbra 2026 operovali pre nádor na pľúcach. Lekári mu odstránili dolný lalok pravých pľúc a histologické vyšetrenie potvrdilo adenokarcinóm, teda zhubný nádor pľúc.
Operácia prebehla bez komplikácií a rovnako pokračuje aj jeho rekonvalescencia. Už 17. októbra popoludní, na piaty deň od operácie, bol Svätý Otec z nemocnice prepustený.
Nemocnice, ktorú pomáhal pripravovať, sa Agostino Gemelli nedožil. Jeho meno však prežilo v názve nemocnice, ktoré dnes zachraňuje pápežov. A veríme, že nielen tam.
