Je spoločné stolovanie prirodzenou súčasťou vašich dní, alebo, naopak, ide skôr o niečo výnimočné? Ak sú členovia jednej rodiny zvyknutí jesť každý v iný čas alebo každý v inej izbe, je tu hneď niekoľko dôvodov, pre ktoré by sme to mali napraviť.
Z viacerých štúdií totiž vyplýva, že spoločné jedenie s deťmi by sa malo stať našou rutinou hneď z viacerých dôvodov: v škole sa im bude lepšie dariť , zlepšia sa naše vzťahy, zdokonalia sa ich komunikačné schopnosti, pozitívne to vplýva na psychické zdravie dieťaťa a deti tým vedieme k samostatnosti.
Má však táto prax spoločného stravovania pozitívny vplyv aj na náš duchovný život? Odpoveďou je jednoznačné áno. Na spoločnom stolovaní záleží!
Prečo jesť spolu?
Okrem prirodzeného pôžitku z jedla aký dôvod má pozvať deti k spoločnému obedu či večeri? Stolovať s batoľatami nie je jednoduché a prinútiť dospievajúcich, aby prišli k stolu, môže byť rovnako náročné. Tak prečo si dávať takú námahu?
Ako už bolo spomenuté, deti, ktoré sa pravidelne stravujú so svojimi rodičmi, majú lepšie výsledky v škole a v sociálnych interakciách. Na výsledky detí v škole navyše priaznivo pôsobí aj to, ak sa o ich problémoch a výsledkoch v príjemnej atmosfére porozprávame pri jedle pri spoločnom stole. Práve to pomáha dospievajúcim deťom hovoriť o ich pocitoch oveľa otvorenejšie.
K tomuto zvyku je dôležité viesť deti už od ich raného veku. V období puberty potom budú spoločné jedenie považovať za prirodzenú súčasť rodinného života a posedenia pri jedle sa môžu stať časom, keď sa dieťa bude môcť zdôveriť s čímkoľvek, čo má na srdci. Ide teda o vzťahy, ktoré pri stole budujeme.
Nemenej zaujímavé je zistenie, že spoločné stolovanie s deťmi môže pomôcť predchádzať problémom s poruchami príjmu potravy. Tento rodinný zvyk pôsobí aj ako prevencia voči neskoršiemu užívaniu návykových látok a rovnako u detí znižuje riziko vzniku depresie.
Základným pravidlom stolovania je odložiť mobily a vypnúť televíziu.
Ako to súvisí s našou vierou?
Spoločné stretnutie pri stole vieme využiť aj na modlitbu. Prežehnanie pred jedlom a požehnanie jedla by mali byť súčasťou stolovania. Nechajme deti rozprávať sa pri stole. V takýchto rozhovoroch pri jedle sa zvykne rodina rozprávať o kadečom. Práve tu môžeme nájsť priestor na rozhovory o rodinných hodnotách, uvádzanie príkladov cností, ktoré treba nasledovať v každodennom živote.
Ježiš často stoloval
Z Biblie vieme, že ešte pred stvorením človeka stvoril Boh potravu: zvieratá a rastliny záhrady. Keď sa pozrieme na Nového zákona, vidíme, ako Ježiš robí veľké zázraky v súvislosti s jedlom. Svadobná hostina v Káne alebo nasýtenie 5 000 ľudí. Ježiš bežne stoloval s hriešnikmi. Večer pred svojou smrťou pri Poslednej večeri stoloval so svojimi učeníkmi. Ba jedol s nimi ešte aj po svojom vzkriesení. Na Blízkom východe aj v mnohých iných častiach sveta je spoločné stolovanie dôležitou udalosťou. Je teda pochopiteľné, že Ježiš tak často stoloval so svojím ľudom – a zároveň ho pri ňom učil. Ježišovým cieľom bolo pri stolovaní ukázať, že neodmieta nikoho, kto k nemu prichádza.
Ježiš chce stolovať aj s nami. Pozýva nás k svojmu eucharistickému stolu, no zároveň sa chce pripojiť aj k stolovaniu u nás doma. Vždy, keď si sadneme k stolu, aby sme sa najedli, spomeňme si, že Ježiš tam je spolu s nami. Nasycuje nás, aby sme mali milosť slúžiť svojmu okoliu, najmä manželskému partnerovi a deťom.
Praktické nápady
Spoločné stolovanie nepredstavuje len samotnú konzumáciu raňajok, obeda či večere, ale aj nákup surovín, prípravu jedla, varenie, prestretie stola či záverečné upratovanie. Práve väčšia časová náročnosť mnohých rodičov odrádza. Preto to skúsme uchopiť z opačného konca.
Zapojme naše deti do všetkých týchto aktivít. Je to dobrý spôsob, ako ich naučiť hospodáriť s domácim rozpočtom alebo pomáhať s domácimi prácami. Menším deťom dáme úlohy primerané ich veku, ako je prestretie stola alebo pomoc s prípravou jedla. Najmenšie deti môžu priniesť na stôl obrúsky. Staršie deti sa môžu striedať pri príprave jedla a obsluhe umývačky riadu. Má to veľké výhody – dieťa sa naučí veľa nového a my sme získali pomocníka. Navyše takto strávime ešte viac času spolu.
Vytvorme si rituál začínať večeru prečítaním krátkeho úryvku z Písma pri zapálenej sviečke. Je to pekná úloha pre mamu, zatiaľ čo otec môže viesť modlitbu pred jedlom.
Spojme spoločné jedenie s rozhovormi a zdieľaním zážitkov. Je to vhodná príležitosť opýtať sa každého člena rodiny, aký mal deň, čo zažil, čo sa mu v daný deň podarilo a páčilo. Rozhovory je dobré viesť v pozitívnom duchu a prípadné problémy a ich riešenie nechať na čas po jedle. Rodinný kruh za stolom sa má stať bezpečným priestorom pre všetkých.
A nezabudnime vyjadriť za jedlo vďačnosť a pochváliť toho, kto nám ho pripravil.
