Ako deti sme sa dokázali tešiť z maličkostí. Stačila kaluž po daždi, prvý sneh či popoludnie strávené s kamarátmi. Dnes máme oveľa viac možností, no akosi menej času na radosť. Ponáhľame sa, riešime povinnosti a robíme si starosti o zajtrajšok. A keď sa nám konečne niečo podarí, už premýšľame nad tým, čo nás čaká ďalej.
Niekedy sa pristihnem pri tom, že v duchu vediem rozhovor, ktorý ma ešte len čaká. Premýšľam, čo poviem, ako druhý človek zareaguje a čo urobím, ak sa nedohodneme. Keď sa napokon stretneme, rozhovor často prebehne úplne inak, než som si predstavovala. A ja si uvedomím, koľko času som sa tým zbytočne trápila.
Ráno vychystať deti do školy, ísť do práce, nakúpiť, navariť, vybaviť telefonáty. Medzitým sa objaví niečo nečakané, čo nám obráti plány naruby. Večer sa konečne zídeme doma, no namiesto oddychu už premýšľame nad tým, čo sme nestihli a čo nás čaká zajtra.
Deti vidia svet inak
Stačí chvíľu pozorovať malé dieťa. Dokáže sa nadchnúť pre kaluž na chodníku, zaujímavý kamienok či lienku, ktorá mu pristane na ruke. My vidíme mokré topánky, špinavé nohavice a ďalšie pranie. Ono sa už teší, ako skočí do vody.
Dokáže sa desaťkrát zasmiať na tom istom vtipe, s nadšením nám ukazovať obrázok alebo rozprávať príbeh, ktorý sme už niekoľkokrát počuli. A my často odpovieme: „Počkaj chvíľu.“
Varíme obed, pracujeme alebo potrebujeme niečo dokončiť. Nie vždy môžeme všetko odložiť. A keď si už nájdeme čas, dieťa už možno robí niečo iné.
Pri spomienke na vlastné detstvo, nám sotva napadne, či mali rodičia doma dokonale upratané. Pamätáme si spoločné výlety, hry, prázdniny u starých rodičov alebo chvíle, keď mali čas iba pre nás.
A čo si raz zapamätajú naše deti? Možno obyčajnú cestu autom, spoločné pečenie alebo popoludnie, keď sme sa namiesto sledovania filmu či hrania hier vybrali von.
Koľko starostí bolo napokon zbytočných?
Spomeňme si na niečo, čo nás pred piatimi rokmi veľmi trápilo. Možno sme stáli pred dôležitým rozhodnutím, prežívali náročné obdobie alebo sa obávali o svoje zdravie či niekoho blízkeho.
Niektoré problémy sa časom vyriešili, iné sa vyvinuli úplne inak, než sme čakali. A sú aj také, ktorých následky nesieme dodnes. Nie všetko sa totiž skončí dobre. Choroby, straty či sklamania nás niekedy poznačia na celý život.
Napriek tomu sa často vopred trápime aj tým, čo sa nikdy nestane. Celé dni premýšľame, čo všetko by sa mohlo pokaziť, a snažíme sa pripraviť sa na každú možnosť. Akoby sme tým dokázali zabrániť tomu, čoho sa bojíme.
Dôverovať Bohu je niekedy ťažšie než konať
Ani viera v Boha nás nezbavuje strachu. Je ľahké hovoriť o dôvere v Boha, keď sa nám darí. Keď však príde choroba, rodinné problémy alebo neistota, na ktorú nepoznáme odpoveď, naše modlitby znejú inak. Prosíme o pomoc, čakáme na zmenu a neraz sa pýtame, prečo Boh mlčí.
Ježiš v evanjeliu hovorí: „Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ (Mt 6,34)
Ježiš od nás nežiada, aby sme prestali myslieť na budúcnosť alebo si neplnili povinnosti. Hovorí nám, že zajtrajšie starosti nemusíme niesť už dnes.
Radosť nemusí čakať na lepšie časy
Koľkokrát si povieme, že si oddýchneme, keď dokončíme prácu? Stretneme sa s priateľmi, keď budeme mať menej povinností. A tešiť sa začneme, keď sa vyriešia problémy.
Po jednej povinnosti však prichádza ďalšia a po jednom náročnom období nové starosti. Ak budeme čakať, kým bude všetko v poriadku, môžeme čakať veľmi dlho.
V období, keď sme chorí, vyčerpaní alebo máme vážne problémy nám nemusí pomôcť rada, aby sme sa viac usmievali. Aj počas náročných dní však môžeme zažiť niečo príjemné. Napríklad, keď nás niekto nečakane navštívi, zavolá nám alebo napíše priateľ. Niekedy stačí, keď sa po dlhom čase dobre vyspíme.
Večer si zvykneme spomenúť najmä na to, čo sme nestihli alebo na problém, ktorý nás čaká zajtra.
Život nám neprináša iba pekné chvíle. Sú dni, na ktoré by sme najradšej zabudli, ale aj také, ku ktorým sa v spomienkach radi vraciame. Čo vás naposledy potešilo tak, že ste na chvíľu zabudli na všetky starosti?
Nemusíme mať dokonalý život, aby sme ho mali radi. Neviem, čo nás čaká zajtra, ale prajem vám, aby ste si aj dnes našli dôvod na radosť. A keď sa vám prihodí niečo pekné, užite si to. Bez toho, aby ste hneď premýšľali, ako dlho to bude trvať a čo všetko ešte treba stihnúť.
