Čím sme starší, tým ťažšie sa nám priznáva jednoduchá veta: „Neviem.“
Stačí nová aktualizácia telefónu, samoobslužná pokladňa, banková aplikácia či nový softvér v práci. Alebo väčšie zmeny, ako sú nové zamestnanie, sťahovanie, návrat do školy či rozhodnutie naučiť sa niečo, čo sme celý život nerobili. V dospelosti nám často neprekáža to, že niečo nevieme, ale to, že pri tom vyzeráme neschopne.
Vedieť viac
Sama som sa po rokoch rozhodla znova sedieť v lavici, pripravovať sa na skúšky a zisťovať, koľko toho ešte neviem. Človek má rodinu, prácu, roky skúseností, je zvyknutý rozhodovať sa a niesť zodpovednosť. A znova som sa ocitla v pozícii toho, kto sa musí pýtať a učiť.
Podobnú skúsenosť mám v poslednom čase aj s oveľa obyčajnejšou vecou – s pestovaním. Začala som sa učiť, ako sa starať o pôdu, čo kam zasadiť, čo potrebuje slnko, čo tieň, kedy polievať a čo nechať pokojne rásť. Som začiatočníčka a zisťujem, že na tom nie je nič zlé.
Lekcia od detí a veľkých postáv viery
Deti majú jednu veľkú výhodu: oveľa prirodzenejšie prijímajú, že niečo ešte nevedia. Keď sa malé dieťa učí chodiť, spadne mnohokrát. Nikdy mu však nenapadne povedať: „Asi na chodenie nemám talent.“ Jednoducho vstane. Keď sa učí rozprávať, komolí slová, a keď sa učí bicyklovať, skončí v tráve. Napriek tomu to skúša znova.
K takejto otvorenosti nás pozýva aj evanjelium. Keď Ježiš stavia pred učeníkov dieťa, volá nás k schopnosti žasnúť, pýtať sa a skúšať nové veci bez záruky, že nám to hneď pôjde.
Ani svätí nemali od začiatku jasno v tom, čo od nich Boh očakáva. Mojžiš pochyboval, či zvládne úlohu, ktorú mu Boh zveril. Apoštoli často nerozumeli Ježišovým slovám a činom.
Aj svätý Ignác z Loyoly musel v dospelosti začínať odznova. Zranenie nohy mu zmenilo životné plány, začal študovať a neskôr založil Spoločnosť Ježišovu.
Možno nás udržiava mladými práve toto
Často hľadáme recept na to, ako nestarnúť. Kupujeme si krémy a vitamíny, športujeme a sledujeme, čo jeme. To všetko má svoj význam.
Možno jedno z tajomstiev, ako zostať mladí, vôbec nesúvisí s vekom. Možno si stačí zachovať zvedavosť a chuť učiť sa nové veci a dovoliť si nebyť v nich hneď dobrými. Veď aj tí, ktorých dnes vnímame ako odborníkov, boli kedysi začiatočníkmi.
Nie je hanbou, keď sa v dospelosti opäť ocitneme na začiatku. Znamená to totiž, že pred nami stále existuje niečo nové, čo môžeme objaviť, naučiť sa a v čom môžeme vyrásť.
A to je vlastne veľmi dobrá správa. Náš príbeh ešte zďaleka nie je dopísaný.
