Ježiš vošiel so svojimi učeníkmi do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“
Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“
On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňať satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom.
Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“ Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“
Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“
On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.“
V evanjeliu 10. nedele v Cezročnom období vidíme dve skupiny. Prvú reprezentujú Ježišovi príbuzní. V tých časoch rodina predstavovala zázemie a začlenenie do spoločenského života. Bola zdrojom ľudskej podpory, sociálneho zabezpečenia a práce, lebo deti často pokračovali v remesle svojich rodičov. Ježiš „porušuje“ tieto sociálne normy. Zrieka sa všetkého pre ohlasovanie Božieho kráľovstva a nazýva matkou, bratmi a sestrami tých, ktorí zdieľajú jeho štýl a hodnoty. Pán Ježiš je v dome, avšak nie v dome svojich rodičov. Nespolieha sa na zázemie rodného domu.
Prvotná Cirkev sa schádzala po súkromných domoch. Preto dom je obrazom domu učeníkov, tzn. Cirkvi. Hanobí snáď Kristus vlastnú matku a príbuzných? Určite nie! Jeho matka Mária, ako to čítame v evanjeliách, je jeho vernou učeníčkou. Práve ona ukazuje, že počúvať a uskutočňovať Ježišovo slovo je skutočnou a jedinou charakteristikou Kristových nasledovníkov. Spoločenstvo veriacich nie je postavené na privilégiách, nespájajú nás spoločné „kšefty“, ale jedine ochota plniť Božiu vôľu!
Druhou skupinou sú zákonníci, ktorí obviňujú Ježiša, že prostredníctvom vodcu démonov robí zázraky. Je to veľké rúhanie, lebo Bohu pripisujú spoluprácu so zlým duchom. Ježiš sa k nim správa s veľkou trpezlivosťou. Snaží sa ich prinútiť uvažovať. Podáva dôležitý princíp: „Nie je možné udržať dom tam, kde je rozdelenie.“ Pamätajme, že dom je obrazom Cirkvi. Jednota je znakom toho, že sme skutočne Ježišovi učeníci. Toto je univerzálny princíp, ktorý platí pre naše rodiny, kňazské spoločenstvá, hnutia, farnosti atď. Oslobodenie od zla, ktoré Boží Syn uskutočňuje, je silnejšie ako akékoľvek zlo. Dôverujme, že Ježiš dokáže rozviazať aj tie najtvrdšie uzly zla a neriešiteľné situácie.
Veľakrát sa pýtame, čo máme rozumieť pod rúhaním sa Duchu Svätému. Je to úplné zatvrdnutie srdca. Ak sa človek takto uzavrie, ani Boh s tým nič nezmôže, lebo rešpektuje ľudskú slobodu. Svätý Augustín to vyjadril slovami: „Slnko svieti na všetky domy, ale so svojím svetlom vstúpi iba tam, kde sú otvorené okna zvnútra.“ Toto je Ježišovo evanjelium. Je to ponuka, ktorá rešpektuje naše slobodné rozhodnutie.
