Kristus vstal z mŕtvych! Tieto slová sa opäť stali stredobodom kresťanského života v nádhernom období Paschy – Kristovho vzkriesenia. Nedeľa žien myronosičiek nám každoročne pripomína dôležité a hlboké posolstvo uvedené otázkou: „Kde hľadáme život?“
Ženy myronosičky išli v skoré ráno k hrobu, aby naplnili svoje ľudské povinnosti – pomazať Ježišovo telo. No anjel ich láskavo napomenul slovami, ktoré musia zarezonovať aj v našich srdciach:
„Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“
Príbeh myronosičiek je taký výrečný aj pre nás, kresťanov 21. storočia. Ich úmysel bol krásny a ušľachtilý: chceli preukázať poslednú úctu tomu, ktorého milovali. No predsa len hľadali ho na nesprávnom mieste – hľadali Živého medzi mŕtvymi.
Aj dnešný človek sa veľmi často zmýli v tom, kde má hľadať pravý život.
Hľadáme ho v úspechoch, kariére, vedeckých objavoch, peniazoch či zábave. Rozoberáme Bibliu ako učebnicu, analyzujeme fakty, pátrame po dôkazoch o vzkriesení, no zabúdame, že Božie slovo nie je len text – je to Život.
Sväté písmo nám dáva jasné posolstvo, no často mu neveríme celým srdcom. Ani učeníci – hoci boli Ježišovi blízko – „nechápali ešte Písmo, že má vstať z mŕtvych“ (porov. Jn 20,9). Až Svätý Duch im otvoril myseľ, aby pochopili všetko v novom svetle.
Viera nie je len intelektuálny súhlas. Je to rozhodnutie dôverovať. Veriť Bohu znamená osláviť ho. Nevera robí z Boha klamára, viera ho robí prítomným v našich životoch.
Ako veľmi túto dôveru potrebujeme dnes, v čase neistoty, kríz a zápasov o hodnoty! Nie relácie „Pravda o Biblii“ či „Skutočný Ježiš“ nás privedú k viere, ale osobné stretnutie so Vzkrieseným.
Ženy myronosičky niesli k hrobu voňavky a starostlivosť. No dostali niečo viac – slovo o vzkriesení. Aj my často prichádzame k Bohu so svojimi starosťami, túžbami a plánmi, no odpoveďou je Slovo. Boh už neurobí nič iné než to, čo už vykonal v Kristovi. Všetko ďalšie sa deje v súlade s týmto dielom spásy.
Slovo Boha je večné. Nie je len pre minulosť. Hovorí ku každému z nás – dnes, tu a teraz. A my potrebujeme Svätého Ducha, aby sme toto Slovo pochopili. Aby nám otvoril myseľ a srdce, aby Kristus neostal pre nás len historickou postavou, ale stal sa naším Životom.
Každý z nás dosahuje rôzne ciele – manželstvá, kariéry, domy, tituly… No ak v tom všetkom nenájdeme Boha, všetko to stráca zmysel. Môžeme si postaviť dom, vychovať deti, získať vzdelanie, ale ak v tom nie je Boh, stále len „hľadáme mŕtvych“.
Spomeňme si na starozákonný príbeh Eliáša, ktorý sa stretáva s Pánom. Boh nie je vo víchrici ani v ohni, ale vo vánku, v tichom šepote. Boh je ukrytý vo všednosti, v jednoduchosti. Boh sa ukrýva v láske, v kráse, v tichu. A tam ho máme hľadať.
Nie v úspechoch, peniazoch, spoločenskom rebríčku, ale v osobnom stretnutí so živým Kristom. Ak ho objavíme a prijmeme do svojho života, môžeme byť kýmkoľvek – umelcom, robotníkom, rodičom, rehoľníkom –, a predsa žiť naplno.
