Fotografia pápeža Leva XIV., ktorý sa z papamobilu skláňa k dievčatku v modrých šatách, obletela svet. Dievčatko sa volá Marie-Garance a narodilo sa s vážnym zdravotným znevýhodnením. Jej biologickí rodičia ju zverili do štátnej starostlivosti a nájsť pre ňu rodinu nebolo jednoduché.
Na Champs-Élysées lemovali trasu pápeža davy ľudí. Keď Lev XIV. prechádzal v papamobile, ľudia uvoľnili cestu malej Marie-Garance, aby sa mohla dostať čo najbližšie k nemu. Člen ochranky ju napokon zdvihol k pápežovi.
Lev XIV. sa k dievčatku v modrých šatách sklonil, položil jej ruku na čelo a požehnal ju. Marie-Garance sa naňho uprene pozerala. Stretnutie trvalo iba niekoľko sekúnd, fotografia zachytávajúca tento moment však rýchlo obletela svet.
Jedenásťročné dievčatko Marie-Garance sa narodila so schizencefáliou, vzácnou vrodenou vývojovou chybou mozgu, a Westovým syndrómom, závažnou formou epilepsie. Jej zdravotný stav si vyžaduje rozsiahlu každodennú starostlivosť.
Biologickí rodičia ju zverili do štátnej starostlivosti. Prvé mesiace života strávila Marie-Garance v nemocnici a jej zdravotný stav si vyžadoval náročnú starostlivosť. Zostávala otázka, či sa pre dieťa s takými náročnými zdravotnými potrebami podarí nájsť rodinu.
Jej zdravotnú dokumentáciu rodinám ani neukazovali
Clotilde Noël, ktorá sa neskôr stala mamou Marie-Garance, pre francúzsku rozhlasovú stanicu Europe 1 vysvetlila, že zdravotný stav dievčatka bol natoľko vážny, že spočiatku o nej neinformovali ani rodiny ochotné adoptovať si dieťa so zdravotným znevýhodnením. Jej zdravotná dokumentácia obsahovala množstvo diagnóz, možných komplikácií a neistých prognóz ďalšieho vývoja.
Marie-Garance bola určitý čas v pestúnskej rodine. Pestúnka, ktorá sa o ňu denne starala, však videla viac než len údaje v zdravotnej dokumentácii. Dievčatko sa usmievalo, reagovalo na pozornosť a pokúšalo sa komunikovať s ľuďmi okolo seba. Pestúnka bola presvedčená, že by malo dostať možnosť vyrastať v rodine, a zasadzovala sa za jeho adopciu.
Keď mala Marie-Garance približne šestnásť mesiacov, v roku 2016 si ju adoptovali Clotilde a Nicolas Noël. Manželia už vtedy mali šesť biologických detí a adoptovanú dcéru Marie s Downovým syndrómom. Neskôr si adoptovali aj Frédérica-Moïseho s ochorením mozočka. Dnes tak majú deväť detí. Všetky tri adoptované deti majú zdravotné znevýhodnenie.
Starostlivosť o Marie-Garance je náročná. Denne potrebuje lieky a výživu dostáva prostredníctvom gastrostomickej sondy. Nicolas však čoskoro zistil, že keď ju šteklí, dievčatko sa rozosmeje. „Zachránil ju jej smiech,“ povedala Clotilde.
Nemerať jej život tým, čo nedokáže
Rodina od začiatku nechcela posudzovať život Marie-Garance podľa zoznamu vecí, ktoré vzhľadom na svoje postihnutie možno nikdy nebude schopná robiť.
Jej diagnózy a obmedzenia nezmizli. Pred nimi však bolo konkrétne dieťa, ktoré sa usmievalo, reagovalo na blízkych, komunikovalo vlastným spôsobom a dokázalo sa radovať.
Počas návštevy pápeža Leva XIV. v Paríži prišla Clotilde na Champs-Élysées spolu s Marie-Garance a jej sestrou Pépou, ktorá má tiež viacnásobné zdravotné znevýhodnenie, a čakali spolu so všetkými ostatnými na pohľad na pápeža Leva. Osobné stretnutie s ním nemali naplánované. Podarilo sa im dostať do vyhradeného priestoru pre ľudí so špecifickými potrebami, čo samo o sebe bolo veľkou výhrou.
Keď sa pápež približoval, ľudia okolo si dievčatko všimli a začali Clotilde povzbudzovať, aby s Marie-Garance išla dopredu. Clotilde najprv váhala. Nemyslela si, že jej dcéra má väčšie právo dostať sa k pápežovi ako ostatní. Dav im však začal uvoľňovať cestu a Marie-Garance sa tak s pomocou úplne neznámych ľudí postupne dostala až k papamobilu. Člen vatikánskej ochranky ju vzal na ruky a zdvihol tak, aby ju pápež videl.
Niekoľko sekúnd na Champs-Élysées
Marie-Garance v modrých šatách sa ocitla tvárou v tvár Levovi XIV. Pápež sa k nej sklonil, položil jej ruku na čelo a požehnal ju. Uprostred davu trval tento moment len niekoľko sekúnd, na fotografii však pôsobí, akoby sa na chvíľu zastavil čas. Záber sa zakrátko rozšíril po celom svete.
Clotilde neskôr spomínala, že v tej chvíli cítila, akoby davom prebehlo zachvenie.
Pre matku, ktorá kedysi dostala do rúk zdravotnú dokumentáciu plnú vážnych diagnóz a neistých prognóz, to musel byť silný obraz. Dievčatko, pre ktoré bolo kedysi také ťažké nájsť rodinu, teraz držali nad davom na Champs-Élysées a pápež jej žehnal.
Keď sa však Clotilde k tomuto okamihu neskôr vracala, myslela aj na ďalšie deti s ťažkým zdravotným znevýhodnením, ktorým sa takejto pozornosti nedostáva, a na ich rodičov, ktorých životy formuje neustála starostlivosť.
Nezabudla pritom ani na biologických rodičov Marie-Garance.
„Ja som iba most“
„Myslím na jej biologických rodičov. Oni jej dali život. Ja mám tú ľahšiu úlohu, som iba most,“ povedala Clotilde.
Po tom, ako biologickí rodičia zverili Marie-Garance do štátnej starostlivosti, sa o ňu starala pestúnka, ktorá sa neskôr zasadzovala za to, aby dostala šancu vyrastať v rodine. Clotilde a Nicolas Noël ju prijali do svojej rodiny. A v Paríži jej neznámi ľudia uvoľnili miesto v dave, aby sa mohla dostať až k pápežovi.
Fotografia z Champs-Élysées sa vo Francúzsku stala symbolom ‚áno životu‘. V prípade Marie-Garance však toto áno zaznelo oveľa skôr, než sa stretla s pápežom.
