Za Ježišom prišla jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“ On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ (Lk 8,19-21)
Ježiš dobre vedel, že aj vo veľkom zástupe, ktorý sa zhromaždil, aby počúval jeho slová, sú ľudia, ktorých srdcia predstavujú veľmi rozmanitú pôdu, podobne ako motívy, pre ktoré sem prišli. Faktom však je, že sú tu a počúvajú… A že sa rozsieva Slovo. Tak ako pri obilí a kvetoch, v každom semienku je celá rastlina, ktorá z neho vyrastie, ale aj celá rastlina, z ktorej ono vyrástlo.
V každom semene Slova je Slovo samotné, schopné pretvoriť „pôdu“ poslucháča na svoj obraz a podobu, ako kvet čerpá z obyčajnej hliny minerály a živiny, aby ich pretvoril na vlastnú podobu. Aké najrozmanitejšie kvety dokážu vyrásť z tej istej trochy pôdy! O to viac, že Božie Slovo pretvára poslucháčov na Otcových synov a Ježišových bratov.
Toto všetko videl Ježiš pred duchovným zrakom, keď dal na prvý pohľad nepochopiteľnú prednosť týmto zbedačeným a neraz iste aj primitívnym zástupom pred svojou vznešenou a svätou matkou. Aj ju vnímal v týchto hlbokých súvisoch.
Okrem toho Ježiš chcel oslobodiť svoju matku spod tlaku pokrvných príbuzných, a preto svoj vzťah k nej posunul do úplne inej roviny. Tým zároveň taktne a citlivo odstavil tých, čo počúvali ľudské klebety a považovali ho za čudáka, ktorého treba odviesť domov, aby nerobil rodine verejnú hanbu.
Kto sa poznaním a konaním stotožňuje nielen s Ježišovým posolstvom, ale s ním samým, s dychom a Duchom, ktorý dáva jeho slovu životodarnú moc, vstupuje tak do bytostného vzťahu s ním samým. Počúvať a uskutočňovať – nemožno jedno bez druhého. Kto nepočúva, nemôže ani uskutočňovať, kto nie je pripravený uskutočňovať, môže síce ušami počúvať, ale v srdci nikdy nepochopí.
Väčšinou sa v súvise s odkazom tejto zdanlivo okrajovej epizódky hovorí o Márii, o kvalitatívnom skoku, ktorým sa z Matky Slova stáva učeníčka Božieho kráľovstva. Dôraz sa kladie aj na počúvanie Božieho Slova, ktoré vytvára nový, živý a životodarný vzťah k Ježišovi. Už menej sa kladie dôraz na požiadavku nielen počúvať, ale aj zachovávať. Nebyť len poslucháčmi slova.
A najmenej sa hovorí, že familiárna blízkosť k Ježišovi by mala zbližovať aj navzájom. Ak poslucháč neobjavuje aj iných poslucháčov, s ktorými by odpovedal spoločne, lebo na mnohé požiadavky nestačí len individuálna odpoveď, u toho je pochybné aj samotné počúvanie.
Ďalšia vec je, že vzájomné vzťahy treba aktívne rozvíjať. Nestačí mať spoločných rodičov, aby súrodenci žili ako bratia a sestry. Na to sa vyžaduje vytvárať priestor a príležitosti, pri ktorých sa vzťahy môžu prejavovať a rásť.
Je až neuveriteľné, že toľkí, čo sa celé roky v tom istom kostole stretávajú každú nedeľu počúvať Ježišovo slovo, väčšinou nevedia o sebe ani len to, ako sa kto volá. Pápež František hovorieval: „Ak nevieš, čo teší a čo trápi tvojho suseda, tvoje kresťanstvo je celkom isto falošné.“
