Jedlo zrejme nebude prvá vec, ktorá nám napadne zmienke mena svätej Terézie z Lisieux. Kláštorné archívy z obdobia jej života uchovávajú aj obyčajné detaily každodenného života: čo sestry pestovali, čo varili a čo sa objavovalo na stole počas sviatkov.
Jedálny lístok karmelitánok bol jednoduchý a do veľkej miery závisel od toho, čo poskytla kláštorná záhrada. Ráno sa podávala napríklad pórová a zemiaková polievka a, počas pôstu ju nahrádzal číry vývar. V nedeľu po svätej omši, približne o deviatej ráno, sestry jedávali ryžu so šťaveľom.
Obed pozostával z rýb alebo vajec so zeleninou a ovocím zo záhrady. Večera pozostávala prevažne zo zeleniny a ovocia z kláštornej záhrady. Občas dostali sestry kúsok syra alebo sladký mliečny dezert. Karmelitánky z Lisieux spravidla nikdy nejedli mäso, výnimku mali choré sestry.
Medzi receptami zachovanými v kláštorných archívoch nájdeme „pomaly varenú polievku“ (hlavné jedlo), jablkovú omeletu aj ich tradičnú nedeľnú ryžu so šťaveľom.
Keď prišli Vianoce, na stole boli aj palacinky a šišky
Na Veľkú noc a Vianoce sa kláštorné menu viac rozprestrelo a podávalo sa k nemu aj biele víno. Mnohé dobroty mohli sestry pripraviť vďaka darom, ktoré im posielali príbuzní rehoľníčok.
Sestra Mária od Eucharistie v liste rodičom zo septembra 1895 nadšene opisovala refektár zaplnený ich darmi. Keď nakoniec dorazil ešte ďalší košík sliviek, priznala, že už nedokázala zadržať svoje dojatie.
Ešte veselšie znie jej opis Vianoc toho istého roku. Komunita bola podľa nej počas sviatkov takmer na nepoznanie a každý deň sa objavovalo niečo nové: pohánkové placky, palacinky či šišky.
Niektoré z týchto zvykov v Lisieux prežili dodnes. Karmelitánky pripravujú slávnostnejšie jedlá na Veľkú noc a Vianoce, dostávajú čokoládu a na narodeniny niektorej zo sestier upečú koláč.
V skutočnosti sa od čias svätej Terézie nič nezmenilo. Možno okrem jednej veci: za čias Terézie dostala každá sestra vopred pripravenú porciu a zjedla to, čo mala na tanieri. Dnes jedlo putuje okolo stola a každá si naberie podľa seba, samozrejme tak, aby zostalo aj ostatným. Inak sú obrady a pravidlá pre stolovanie rovnaké.
Jablká a ruže pre svätú Teréziu
Ruža nechýba ani v dezerte pripravenom na sviatok svätej Terézie. Súvisí s jej známym prísľubom, že po smrti nechá na zem padať „dážď ruží“. Ružovo-jablkový tart tvorí krehké citrónové cesto, vanilkový krém s ružovou vodou a tenké plátky jabĺk uložené do tvaru ruže.
Ružovo-jablkový tart na sviatok svätej Terézie
Na krehké cesto:
- 220 g hladkej múky
- 2 ČL cukru
- ½ ČL soli
- nastrúhaná kôra z 1 citróna
- 115 g masla
- 1 veľké vajce
- 1 PL vody
Na krém:
- 100 g cukru
- ¼ ČL soli
- 3 PL kukuričného škrobu
- 5 žĺtkov
- 240 ml mlieka
- 240 ml smotany na šľahanie
- 2 ČL vanilkového extraktu
- 2 ČL ružovej vody (môžete vynechať)
Na jablkovú vrstvu:
- 3 väčšie kyslejšie červené jablká
- 5 PL kryštálového cukru
- štipka soli
- 1 ČL škorice
- šťava z 1 citróna
Na potretie:
- približne 300 g marhuľového džemu
- 1 PL horúcej vody
Ako na to
V mise zmiešame múku, cukor, soľ a citrónovú kôru. Pridáme maslo nakrájané na kocky a zapracujeme ho. Pridáme rozšľahané vajce, lyžicu vody a vypracujeme cesto.
Medzi dva hárky papiera na pečenie vložíme cesto a vyvaľkáme približne na hrúbku pol centimetra. Na niekoľko minút ho vložíme do chladničky, aby spevnelo.
Medzitým pripravíme krém. V menšom hrnci zmiešame cukor, soľ a kukuričný škrob. Pridáme žĺtky a metličkou dobre premiešame. Prilejeme mlieko a smotanu a za stáleho miešania zahrievame na stredne silnom ohni, kým začne hustnúť na konzistenciu pudingu. Zmes nemá prudko vrieť.
Odstavíme ju, pridáme vanilku a ružovú vodu. Krém necháme vychladnúť.
Jablká nakrájame na tenké plátky. Vložíme ich do misy, pridáme cukor, škoricu, štipku soli a citrónovú šťavu. Opatrne premiešame, aby sa nepolámali.
Rúru nahrejeme na 180 °C. Vychladené cesto dáme na tartovú formu s priemerom približne 23 cm, zarovnáme okraje a potrieme tenkou vrstvou krému. Plátky jabĺk ukladáme tak, aby sa prekrývali do kruhu. Postupujeme od vonkajšieho okraja smerom do stredu, až vznikne vzor pripomínajúci veľkú ružu.
Tart pečieme približne 40 minút, kým jablká nezmäknú.
Marhuľový džem krátko zohrejeme, podľa potreby prepasírujeme cez sitko a rozriedime lyžicou horúcej vody. Ešte teplé jablká ním zľahka potrieme. Koláč necháme vychladnúť.
Ružová voda je výrazná, preto s ňou netreba experimentovať. Ak jej kvetinovú chuť nemáte radi alebo ju nezoženiete, môžete ju vynechať.
