Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (jezuiti)
kostol
- Adresa
- Františkánske námestie 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto
- GPS poloha
- 48.14397, 17.10854549999999
- Farnosť
- Svätého Martina (Dóm)
- Bohoslužby
- Pondelok
- 15:1516:3019:00 (študentská)
- Utorok
- 15:1516:30
- Streda
- 15:1516:30
- Štvrtok
- 15:1516:30
- Piatok
- 15:15 (po skončení adorácia)16:30
- Sobota
- 16:3018:00 (s nedeľnou platnosťou)
- Nedeľa
- 9:00 (pre rodiny)11:0016:3018:00
- Prik. sviatok v deň prac. pokoja
- 9:0011:0016:3018:00
- Prik. sviatok v prac. deň
- 15:1516:30
- Spovedanie
- Pondelok
- 15:00 - 17:0018:45 - 19:45
- Utorok
- 15:00 - 17:00
- Streda
- 15:00 - 17:00
- Štvrtok
- 15:00 - 17:00
- Piatok
- 15:00 - 17:00
- Mapa
- O Kostole
- Rektor kostola Mgr. Matej Kasan, SJ; 0944/250 421, 02/59 200 400; sjkostol@gmail.com Kostol je neskoro renesančná, neskôr barokovo upravená, sakrálna stavba. Kostol v prvej polovici 17. storočia pôvodne ako protestantskú modlitebňu. Evanjelici ho však používali iba do 70. rokov 17. storočia. V roku 1672 im ho po potlačení protestantského sprisahania odňali a odovzdali jezuitom. Noví užívatelia ho pôvodne zasvätili svätej Margite, neskôr naň preniesli patronícium Najsvätejšieho Spasiteľa (Salvatora) z dómu. Chrám vnútri prestavali, zvonku nad portál umiestnili štukový reliéf znaku rehole. Kostol sa po zrušení jezuitskej rehole Jozefom II. v r. 1773 dostal do mestskej správy a stal sa dvorným chrámom uhorského miestodržiteľa Alberta Saského. Jezuitom bol chrám vrátený v r.1855. V 50. minulého storočia bol im štátnou mocou opäť odňatý a prešiel pod správu diecéznych kňazov. K návratu kostola jezuitom došlo až r. 1989. Do chrámu sa vstupuje cez pilastrový hlavný portál. Nádherné bohato vyprofilované dvojkrídlové dvere s ústredným motívom maskarónov sú unikátnym príkladom rezbárskeho umenia prvej polovice 17. storočia. Striedmosť na vonkajšom vzhľade kostola je v ostrom protiklade s jeho bohatým interiérom. Návštevníka zaujme množstvo a historická i umelecká hodnota jeho vybavenia, ktorému dominuje hlavný oltár, šesť bočných oltárov, tri barokové spovedeľnice a bohato zdobená rokoková kazateľnica. Priestor trojloďového kostola halového typu je osvetľovaný vysokými oknami v bočných lodiach. Presbytérium včlenené do pôdorysu kostola je od hlavnej lode výškovo oddelené tromi stupňami, mramorovou balustrádou a víťazným oblúkom. Vstupnej časti chrámu dominuje organová empora, pozostatok pôvodnej interiérovej architektúry z 30. rokov 17. storočia. Viac na sk.wikipedia.org
