Rektor kostola Mgr. Matej Kasan, SJ; 0944/250 421, 02/59 200 400; sjkostol@gmail.com
Kostol je neskoro renesančná, neskôr barokovo upravená, sakrálna stavba. Kostol v prvej polovici 17. storočia pôvodne ako protestantskú modlitebňu. Evanjelici ho však používali iba do 70. rokov 17. storočia. V roku 1672 im ho po potlačení protestantského sprisahania odňali a odovzdali jezuitom. Noví užívatelia ho pôvodne zasvätili svätej Margite, neskôr naň preniesli patronícium Najsvätejšieho Spasiteľa (Salvatora) z dómu. Chrám vnútri prestavali, zvonku nad portál umiestnili štukový reliéf znaku rehole. Kostol sa po zrušení jezuitskej rehole Jozefom II. v r. 1773 dostal do mestskej správy a stal sa dvorným chrámom uhorského miestodržiteľa Alberta Saského. Jezuitom bol chrám vrátený v r.1855. V 50. minulého storočia bol im štátnou mocou opäť odňatý a prešiel pod správu diecéznych kňazov. K návratu kostola jezuitom došlo až r. 1989.
Do chrámu sa vstupuje cez pilastrový hlavný portál. Nádherné bohato vyprofilované dvojkrídlové dvere s ústredným motívom maskarónov sú unikátnym príkladom rezbárskeho umenia prvej polovice 17. storočia. Striedmosť na vonkajšom vzhľade kostola je v ostrom protiklade s jeho bohatým interiérom. Návštevníka zaujme množstvo a historická i umelecká hodnota jeho vybavenia, ktorému dominuje hlavný oltár, šesť bočných oltárov, tri barokové spovedeľnice a bohato zdobená rokoková kazateľnica.
Priestor trojloďového kostola halového typu je osvetľovaný vysokými oknami v bočných lodiach. Presbytérium včlenené do pôdorysu kostola je od hlavnej lode výškovo oddelené tromi stupňami, mramorovou balustrádou a víťazným oblúkom. Vstupnej časti chrámu dominuje organová empora, pozostatok pôvodnej interiérovej architektúry z 30. rokov 17. storočia. Viac na sk.wikipedia.org
