Pápež Lev XIV. je v úrade prvých 100 dní a viaceré médiá to využili na bilancovanie prvého úseku jeho pontifikátu i na odhad jeho ďalšieho smerovania. Hneď v úvode jednej televíznej relácie venovanej tejto téme som dostal otázku, či sa pápež svojimi prvými krokmi priklonil na stranu liberálov alebo konzervatívcov. Myslím si, že pápež Lev XIV. je skôr na strane Ježiša Krista, pre ktorého pracuje a ktorý pracuje cez pápeža. A či pápež oslovuje masy? Dôležitejšie je, že oslovuje srdcia.
V súvislosti s hlbším pochopením postojov a činov pápeža Leva XIV. zaujala aj prvá rozsiahla biografia Leva XIV. na nemeckom knižnom trhu, ktorá vyšla presne 100 dní po jeho voľbe za hlavu Katolíckej cirkvi. Jej autorom je historik a publicista Michael Hesemann, ktorý sa dlhodobo venuje dejinám Cirkvi a pôsobí aj ako sprievodca pútnikov počas Svätého roka. Kniha s názvom Lev XIV. – Papst und Brückenbauer (Lev XIV. – Pápež a staviteľ mostov) prináša podľa autora nový pohľad na život a pôsobenie Roberta Francisa Prevosta, augustiniánskeho rehoľníka, biskupa a od 8. mája 2025 rímskeho pontifika.
Hesemann upozorňuje, že po voľbe sa na trhu objavilo viacero titulov o novom pápežovi, no viaceré z nich boli produkty umelej inteligencie s chybnými či dokonca vymyslenými údajmi. Objavili sa tvrdenia o poľskom pôvode Prevostovej rodiny, o jeho otcovi ako robotníkovi namiesto riaditeľa školy či dokonca fabulácia o spoločnej tlačovej konferencii s Donaldom Trumpom. „Takéto publikácie sú čírym klamstvom a zavádzaním čitateľov,“ zdôrazňuje Hesemann.
Za seriózne považuje len tri menšie knihy, ktoré vyšli krátko pred inauguráciou a čerpali z obmedzených možností na výskum. Hesemann preto venoval štyri týždne systematickému pátraniu v Ríme, Spojených štátoch a Peru, kde Prevost pôsobil, a na základe rozhovorov s jeho príbuznými a desiatkami spolupracovníkov pripravil dielo na viac ako 200 stranách. Kniha obsahuje aj dosiaľ nezverejnené dokumenty a fotografie z rodinných archívov.
Autor v nej zdôrazňuje tri osobitosti Leva XIV. Po prvé, ide o prvého „globálneho“ pápeža – má predkov na štyroch kontinentoch a životnú skúsenosť z USA, Európy i Latinskej Ameriky. Po druhé, jeho životopis je výnimočne pestrý: bol misionárom, pastoračným kňazom, biskupom, generálnym predstaveným augustiniánov s pôsobnosťou po celom svete a napokon kuriálnym kardinálom. Táto rozmanitá cesta ho podľa Hesemanna pripravila na službu celému univerzálnemu spoločenstvu. Po tretie, Hesemann upozorňuje na „znamenia Prozreteľnosti“, ktoré podľa neho sprevádzajú Prevostov život a naznačujú, že ide o „Božieho kandidáta“.
Sto dní po zvolení sa Levovi XIV. pripisuje zásadný prínos k upokojeniu napätia vo vnútri Cirkvi. Kardinál Camillo Ruini, významná postava rímskeho prostredia, uviedol, že pápež dokázal v krátkom čase „opäť zjednotiť Cirkev“. Sám Lev XIV. od svojho prvého prejavu z balkóna Baziliky svätého Petra zdôrazňuje tému pokoja. „Pokoj vám všetkým! zneli jeho prvé slová. Vnútorný zmier medzi reformne orientovanými a konzervatívnejšími skupinami, rešpekt k Tradícii a zároveň kontinuita s pozitívnymi prvkami pontifikátu Františka – to sú znaky jeho doterajšieho štýlu.
Veľkou skúškou pre nového pápeža sa stalo Svetové stretnutie mládeže pri príležitosti Svätého roka, ktoré sa konalo v Ríme len dva týždne pred uplynutím jeho prvých 100 dní vo funkcii. Podľa Hesemanna pápež dokázal nielen osloviť mladých, ale aj „získať ich srdcia“. To je podľa historika dobrým znamením pre budúcnosť Cirkvi.
V nasledujúcich mesiacoch bude musieť Lev XIV. čeliť dvom zásadným výzvam: vojnám a napätiu vo svete – najmä na Ukrajine a na Blízkom východe – a pokračovaniu ekumenického dialógu s východnými cirkvami. Symbolickým gestom sa v tomto kontexte javí jeho plánovaná novembrová návšteva Turecka. Pápež už počas prvých týždňov pontifikátu vystúpil s prejavom pred patriarchami a biskupmi východných katolíckych cirkví, kde prejavil hlboké porozumenie pre byzantskú tradíciu. Osobitne dôležitý je aj jeho blízky vzťah s ekumenickým patriarchom Bartolomejom I., s ktorým sa v uplynulých mesiacoch stretol v Ríme už dvakrát.
Ekumenické úsilie Leva XIV. zapadá do širšieho rámca snahy prekonať tisícročnú schizmu z roku 1054. Hesemann upozorňuje, že čoraz viac teológov dnes zdôrazňuje nedorozumenia, ktoré stáli pri jej vzniku, a potrebu jednoty, aby kresťania mohli spoločne svedčiť o evanjeliu.
Nový pápež si podľa pozorovateľov rýchlo získal sympatie veriacich aj mimo Cirkvi. Hovorí sa dokonca o „efekte pápeža Leva“. Jeho pokora, nekonfliktný spôsob komunikácie a dôraz na rešpekt voči každému človeku vytvárajú atmosféru otvorenosti. „Všetci milujú Lea,“ konštatuje Hesemann, hoci zároveň upozorňuje, že s rastúcimi očakávaniami príde aj sklamanie niektorých skupín.
Ako príklad uvádza „synodálnu cestu“ v Nemecku, ktorá vníma pápeža ako svojho spojenca pre jeho dôraz na synodalitu. Podľa Hesemanna však Lev XIV. chápe tento pojem v inej rovine a odmietne požiadavky, ktoré by boli v rozpore s učením a tradíciou Cirkvi. „Pápež, ktorý by spĺňal všetky nemecké požiadavky, nikdy nebude existovať,“ pripomína Hesemann.
Napriek týmto napätiam hodnotí nového pápeža ako dar pre Cirkev. Ocenil jeho blízkosť k ľudovej zbožnosti, jeho citlivosť na duchovné prejavy veriacich a dôveru v pôsobenie živého Boha. „Myslím si, že je to dar Božej prozreteľnosti pre Cirkev,“ dodáva historik.
Lev XIV. začal svoje poslanie ako pápež, ktorý chce spájať – vnútri katolíckeho spoločenstva i v širšom ekumenickom rámci. Po 100 dňoch pontifikátu je jeho obraz jasnejší: ide o muža so skúsenosťami z celého sveta, ktorý sa snaží priniesť pokoj, dôstojnosť a hlbšie zakorenenie Cirkvi v Kristovi. Pred ním však stoja zložité úlohy, ktorých riešenie ukáže, či sa nádej vkladaná do „pápeža – staviteľa mostov“ naplní. Koniec-koncov je však Cirkev projektom Boha, v ktorom naše predstavy a očakávania nie sú až také podstatné ako tie Jeho.
