Biblický citát na nejakej nástenke v kostole či na stene samotného kostola veľmi neprekvapí. V našich končinách nie je však celkom zvykom, aby boli biblické citáty na verejných budovách. A predsa v Bratislave, na Michalskej bráne, citát z evanjelia je. Kto prechádza bránou, ktorá bola kedysi súčasťou mestského opevnenia, môže si na nej prečítať výrazný latinský nápis: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne.“ (Lk 11,17)
Nápis pochádza z roku 1712. Toto obdobie bolo vo vtedajšej monarchii príznačné tým, že od toho nebolo ďaleko. Vtedajší snem rokoval aj o otázke, ako udržať jednotu krajiny. A malo to takú silnú odozvu, že tento odkaz nechali umiestniť aj na Michalskú bránu, cez ktorú pri korunováciách prechádzali kráľovské sprievody.
OMNE REGNUM IN SE IPSUM DIVISUM DESOLABITUR.
Lenže my vieme, a hovorí to aj Ježiš sám, že deklarácie napísané na stenách, hoci sú to biblické citáty, ani snahy o udržanie politickej jednoty nestačia, ak nevychádzajú z jednoty, ktorá je kľúčová pre každú inú jednotu.
Ide o tri typy jednoty. Jednota vo mne, jednota medzi nami a predovšetkým jednota medzi mnou, mojím životom a Božím zákonom, Ježišovou vôľou.
Ako by mohla existovať jednota navonok? Ako by sa mohol naplniť nápis na nejakej stene, keď v mojom vnútri je rozpor medzi tým, čo konám, a tým, čo mi signalizuje svedomie?
To je tá prvá jednota. Jednota medzi tým, aký som, a tým, čo mi signalizuje svedomie. Je ako duchovná GPS-ka, ktorá mi mnohokrát povie: „Prepočítavam trasu. Vráť sa a zmeň smer svojho života.“
Z tejto jednoty potom vyplýva aj jej druhý typ. A to je jednota medzi nami, jednota v ľudských vzťahoch. Je pre nás také príznačné, že názorový rozdiel, to, že v niečom nesúhlasíme jeden s druhým, mnohokrát prenášame do celkového postoja k danej osobe.
Preto je veľmi dôležité, aby sme aj v tom najhlbšom rozpore, aj v tej najťažšej debate o veľmi ťažkých témach, keď oproti nám stojí niekto, kto má úplne opačný názor, nestratili základný postoj lásky voči nemu.
To je ten základný vlások jednoty, ktorý sa musí vždy udržať. Jednota lásky medzi nami ako ľuďmi, ktorí sa vzájomne rešpektujeme. To zároveň neznamená, že by som tomu druhému nemohol priamo, jednoznačne a veľmi jasne povedať svoj opačný názor.
Jednota vo mne, medzi mnou a mojím svedomím, ani jednota medzi nami, nie sú možné bez jednoty s Bohom.
Ježiš doslova túži po tom, aby sme boli jedno. Za to sa modlil na konci svojho pozemského života, pred ukrižovaním.
A zároveň nám pripomenul, že bez neho nemôžeme nič urobiť. Ani zabezpečiť, aby bola medzi nami jednota. Kým to napísané neprijmeme do srdca, zostane to len výzvou, ktorá nemá žiadnu odozvu.
Preto si večer robíme spytovanie svedomia a pripomíname, čo sme v ten deň mysleli, povedali, urobili, ako sme sa rozhodli a ako sme reagovali. A hovoríme pritom: „Toto sa ti, Pane, páčilo a toto sa ti nepáčilo.“ Našim cieľom je obnoviť jednotu v rozhodnutí: „Pane, zajtra chcem byť lepší.“
Akokoľvek detinsky môžu znieť slová dospelého človeka: „Zajtra chcem byť lepší,“ lepšia cesta naozaj neexistuje. V tomto rozhodnutí je samozrejme aj rozhodnutie byť lepší k druhým ľuďom. Zachovať si voči nim láskavý postoj však vždy neznamená, že je všetko v pohode a že medzi nami vládne úplný pokoj. Niekedy, ako hovorí sám Ježiš, priniesol v týchto základných veciach aj rozdelenie.
No a bez Ježiša to nepôjde.
Na každej svätej omši vidíme rozlomený chlieb. A pri pohľade naň počúvame slová: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.“ Prečo je ten chlieb rozdelený? Prečo je tento rozdelený chlieb predsa len jedným jediným chlebom?
Podľa slov svätého Pavla sme rôzni, no máme účasť na tom istom chlebe. A ten istý chlieb, ktorým je Ježiš sám, nás zjednocuje.
Vnútorne zomknuté kráľovstvo našich vzťahov, vnútorne zomknuté kráľovstvo našich malých svetov, našich rodín, je zomknuté okolo Ježiša Krista.
Rozlomený chlieb, ale ten istý chlieb. S tou istou „nutričnou“, zjednocujúcou hodnotou, ktorá nie je slabšia ani v tej najmenšej, okom viditeľnej omrvinke eucharistického chleba.
Dnes je aktuálne slovo „tímbilding“. To znamená zjednotenie sa, budovanie tímu tým, že sa poznáme, že sme spolu, že sa počúvame, že si vychádzame v ústrety.
No niet lepšieho tímbildingu ako účasť na Ježišovom chlebe, lebo on je Tímlíder, vedúci tímu. Jedno bez druhého jednoducho nejde. Skúsme sa dnes s otvoreným srdcom zahľadieť na rozlomený chlieb a povedať si:
„Ježišu, ďakujem ti, že ten istý kúsok chleba, ktorý ma vnútorne premieňa, prijíma aj môj brat, aj moja sestra. Možno aj ten, s kým som mal nejaké napätie. A ďakujem ti, že nás ty zjednocuješ, že ty si ten, ktorý nám dávaš silu.“
Bol som v jednej inštitúcii, kde pracovníčke na vrátnici spadlo pero. Zapisovala moje meno, a keď sa zohla, vzdychla si: „Ježiš Mária!“ Využil som príležitosť a povedal som jej: „Vidím, že máme spoločných známych.“
Veľmi prekvapene sa na mňa pozrela. Nechápala, o čom hovorím. Hovorím jej: „No, spomenuli ste Ježiša a Máriu.“ Ale ona povedala: „Nie, s týmto mi dajte pokoj! S týmto mi dajte pokoj!“
Môže sa stať, že niekto neprijíma Ježiša. Povie: „S týmto mi daj pokoj. S Ježišom a Máriou mi daj pokoj!“ Hoci ich meno sám vyslovil.
Ale ani vtedy nerezignujeme, pretože naša láska je ukotvená v Ježišovi, nie v kvalite toho, koho milujeme. Ani nás by potom mnohí nemilovali, keby nás mali milovať podľa našich kvalít.
Je úžasné, že my milujeme, pretože Ježiš je láska, pretože Ježiš miluje. A naša láska je do veľkej miery nezávislá od toho, akí sú tí druhí. Aby sme im tú lásku mohli ponúknuť, aby sme im ju mohli odovzdať, aby sme ich tou láskou mohli inšpirovať vo všetkej pokore, že ani my by sme to nedokázali, keby sme nemali nášho Pána, Záchrancu a Vykupiteľa Ježiša Krista.
