2. október je v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi spojený so strážnymi anjelmi, čo ponúka vhodnú príležitosť na reflexiu o ich mieste vo vierouke Katolíckej cirkvi.
Viera Katolíckej cirkvi v anjelov strážnych má svoj základ i potvrdenie v slovách Ježiša Krista. Klasický referenčný bod pre vieru v anjelov strážnych nájdeme v Evanjeliu podľa svätého Matúša: „… ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (18,10)
Raní cirkevní autori poznali myšlienku osobného ochranného ducha zo svojho starovekého prostredia a našli ju aj biblicky potvrdenú. V klasických angelológiách Dionýzia Areopagitu a Tomáša Akvinského sú však anjeli strážni druhoradí. Tomáš Akvinský tvrdil, že anjela strážneho dostávame až pri krste, a teda ho automaticky nedostáva každý človek pri svojom narodení.
Cirkevní otcovia Tertulián, svätý Augustín, svätý Ambróz, svätý Ján Zlatoústy, svätý Hieronym a svätý Gregor Nysský tvrdili, že anjela strážneho má každý človek. Túto vieru neskôr potvrdil aj Tridentský koncil (1545 – 1563).
Uctievanie anjelov strážnych v liturgii Katolíckej cirkvi sa rozšírilo najmä v 15. a 16. storočí. Pôvodne sa tak stalo v súvislosti so sviatkom archanjela Michala, ktorý západná cirkev slávi 29. septembra. V judaizme boli totiž archanjel Michal spolu s archanjelom Gabrielom považovaní za ochrancov a anjelov strážnych vyvoleného národa.
Sviatok anjelov strážnych, ktorý pápež Klement X. v roku 1670 stanovil pre Katolícku cirkev na 2. októbra, je vhodnou príležitosťou pripomenúť si učenie Katolíckej cirkvi.
Náš anjel strážny sa „nerodí“ spolu s nami. Existuje od chvíle, keď Boh stvoril všetkých anjelov. Bol to jediný čin, jediný okamih, v ktorom Božia vôľa priviedla na svet všetkých anjelov. Potom už Boh nestvoril žiadnych. Každý máme len jedného anjela a nemôžeme sa oňho s nikým deliť. Nemôže za nás rozhodovať a ani nám nevnucuje rozhodnutia.
Jeho tiché rady nám chcú pomôcť nájsť cestu k Bohu a porozumieť jeho posolstvu. Strážni anjeli nemajú mená a nestávajú sa nimi ani naši milovaní blízki, ktorí zomreli. A napokon náš strážny anjel nie je bacuľaté barokové dieťa. Je to mocný bojovník, ktorý neustále bojuje za našu spásu. Preto by sme naňho nemali zabúdať. Pomôckou môže byť modlitba, vhodná nielen pre deti:
Anjel Boží, strážca môj,
prosím ťa: vždy pri mne stoj!
Pomocnú mi ruku daj,
vo všetkom mi pomáhaj,
aby som vždy, v každej chvíli,
viedol (viedla) život Bohu milý.
A tak tebou chránený (chránená),
bol (bola) raz v nebi spasený (spasená).
Amen.
