Svätý František de Borja, ktorého slávia jezuiti po celom svete 3. októbra, pochádzal z pôvodne španielskeho rodu, ktorý v Itálii niesol meno Borgiovci. Prvorodený syn Juana de Borja, tretieho vojvodu z Gandíe, a jeho prvej manželky Juany de Aragón y Gurrea sa narodil 28. októbra 1510 v španielskej Gandii. Z otcovej strany bol pravnukom pápeža Alexandra VI. a z matkinej strany zasa pravnukom kráľa Ferdinanda II. Aragónskeho.
Po smrti matky vychovával Františka jej brat Juan de Aragón, arcibiskup zo Zaragozy. V roku 1528 odišiel František na dvor cisára Karola V., aby vstúpil do jeho služieb.
Ako 19-ročný sa oženil s Leonor de Castro Mello y Meneses, ktorá prišla do Španielska v roku 1526 ako dvorná dáma Izabely Portugalskej, manželky cisára Karola V. Spolu priviedli na svet osem detí. V roku 1539 Karol V. ocenil Františkove schopnosti a vymenoval ho za katalánskeho miestokráľa.
Po smrti otca v roku 1543 ho jeho prvorodený vystriedal v línii nástupníctva ako štvrtý vojvoda z Gandíe. Keď o tri roky neskôr Františkova manželka Leonor zomrela pri pôrode, vzdal sa všetkých svetských titulov v prospech svojho najstaršieho syna Carlosa de Borja y Castro, zabezpečil aj ostatné deti a tajne vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, čomu predchádzala intenzívna komunikácia s jej zakladateľom.
V roku 1551 bol vysvätený za kňaza. Jeho príklad vytvoril príťažlivý precedens a vďaka tomu do nového rádu vstúpilo mnoho mladých bohatých šľachticov.
V rokoch 1554 – 1561 pôsobil de Borja ako provinciálny predstavený pre Španielsko. Podarilo sa mu tak v súčinnosti so zakladateľom rádu vyhnúť sa menovaniu za kardinála, čo oceňuje aj Rímske martyrológium, keď v jeho medailóniku uvádza, že okrem zrieknutia sa svetských hodností odmietol aj cirkevné.
Keď 19. januára 1565 zomrel druhý generálny predstavený rádu Diego Laínez, generálna kongregácia 2. júla 1565 vymenovala Františka de Borja, ktorý dovtedy pôsobil ako generálny vikár rádu, za jeho nástupcu.
Tretí generál jezuitov videl svoju úlohu predovšetkým v rozširovaní misijného pôsobenia rádu v Strednej a Južnej Amerike. Dôraz kládol aj na prísnejšie centrálne vedenie v ráde a dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa vzdelania, úradov a rehoľného života. Sám, čo sa týka modlitebných časov, dokonca prekračoval hranice určené v stanovách rádu. Bol považovaný za príkladného, pokiaľ ide o ducha modlitby a kajúcnu prísnosť.
Misionárom prikázal, aby nekrstili čo najrýchlejšie a čo najviac, ale aby sa radšej starostlivo venovali katechumenátu, teda krstnej príprave. Presadzoval princíp, že by sa nemalo krstiť viac záujemcov, ako sa ich neskôr aj udrží v kresťanskej viere.
František de Borja zomrel v Ríme 30. septembra 1572. V roku 1624 ho blahorečil pápež Gregor XV. a pápež Klement X. ho v roku 1671 kanonizoval. Je patrónom Gandíe a je vzývaný ako ochranca proti zemetraseniam.
