Kňazské bratstvo svätého Pia X. pokračuje v odvolacom konaní proti rozhodnutiu Vatikánu o exkomunikácii šiestich biskupov. Sankcia je automatickým následkom júlových biskupských svätení, ktoré tradicionalistické spoločenstvo uskutočnilo bez mandátu pápeža Leva XIV. Bratstvo žiada preskúmanie právnych aj vieroučných námietok voči rozhodnutiu Dikastéria pre náuku viery. Vatikán zatiaľ o odvolaní nerozhodol.
Generálny dom Kňazského bratstva svätého Pia X. (FSSPX) vo švajčiarskom Menzingene vydal v utorok 13. októbra vyhlásenie, v ktorom potvrdil pokračovanie odvolacieho konania proti júlovému dekrétu Dikastéria pre náuku viery.
Bratstvo uviedlo, že od podania prvého opravného prostriedku využíva možnosti, ktoré mu poskytuje kánonické právo, čo nasvedčuje podanie hierarchického rekurzu.
„Pokračovali sme v právnych postupoch odvolania stanovených kánonickým právom, pričom sme dodržali zákonom určené lehoty a postupy,“ uvádza sa vo vyhlásení generálneho domu.
Cieľom odvolania je podľa bratstva dosiahnuť preskúmanie právnych a doktrinálnych námietok, ktoré jeho predstavitelia vzniesli voči dokumentom z 2. júla 2026.
„Biskupi bratstva chcú týmito krokmi uplatniť právo, ktoré im Cirkev priznáva, a požiadať o preskúmanie právnych a vieroučných námietok, ktoré predložili proti dokumentom z 2. júla,“ uvádza anglická verzia vyhlásenia. Predstavitelia bratstva zároveň oznámili, že až do rozhodnutia príslušných cirkevných orgánov nebudú zverejňovať ďalšie podrobnosti konania.
„Kým príslušné autority nerozhodnú o ďalšom postupe, bratstvo chce zachovať diskrétnosť, ktorú si povaha týchto konaní vyžaduje.“
Kňazov a veriacich vyzvalo, aby zostali spojení v modlitbe za Svätého Otca a celú Cirkev, „ktorej najvyšším zákonom je spása duší“.
Štyria noví biskupi
Spor vyvolali biskupské vysviacky, ktoré sa uskutočnili 1. júla bez pápežského poverenia. Bratstvo vysvätilo štyroch nových biskupov: Pascala Schreibera, Michaela Goldadeho, Michela Poinsineta de Sivry a Marca Hanappiera.
Hlavným svätiteľom bol biskup Alfonso de Galarreta, na vysviackach sa ako spolusvätiteľ zúčastnil aj biskup Bernard Fellay.
Už nasledujúci deň Dikastérium pre náuku viery vydalo dekrét, ktorým vyhlásilo, že všetci šiesti upadli do exkomunikácie latae sententiae, teda trestu, ktorý podľa cirkevného práva nastáva samotným spáchaním stanoveného deliktu.
Dekrét podpísal prefekt dikastéria kardinál Víctor Manuel Fernández spolu so sekretármi dikastéria Johnom J. Kennedym a Armandom Matteom.
V prípade biskupa de Galarretu dikastérium uviedlo, že uskutočnil „akt schizmatickej povahy tým, že vysvätil štyroch kňazov za biskupov bez pápežského poverenia a proti vôli Najvyššieho veľkňaza“.
O biskupovi Fellayovi dekrét konštatuje, že priamou účasťou na vysviacke ako spolusvätiteľ „verejne podporil schizmatický akt“.
Schizma
Spolu s dekrétom zverejnilo Dikastérium pre náuku viery aj vysvetľujúcu nótu, ktorá sa venuje postaveniu celého bratstva, jeho kňazov a veriacich. Podľa dokumentu sa duchovní patriaci ku Kňazskému bratstvu svätého Pia X. nachádzajú v schizme a podliehajú exkomunikácii stanovenej cirkevným právom.
Vatikán zároveň upozornil, že exkomunikácia sa môže vzťahovať aj na laikov, ktorí sa k schizme formálne pripoja. Nejde teda automaticky o každého veriaceho, ktorý sa zúčastní na liturgii bratstva. Rozhodujúce sú podmienky formálneho pripojenia k schizme, ktoré cirkevné dokumenty podrobnejšie vysvetľujú.
Dikastérium tiež vyhlásilo, že duchovní bratstva vysluhujú sviatosti nedovolene, pričom osobitne upozornilo na neplatnosť nimi vysluhovanej sviatosti zmierenia a manželstiev, pri ktorých asistujú.
„Cirkev ako starostlivá matka prijme s úprimnou láskou a veľkou starostlivosťou všetkých, ktorí sa chcú vrátiť do plného spoločenstva,“ uvádza vysvetľujúca nóta.
Rozsah právnych dôsledkov oboch dokumentov je predmetom diskusií medzi cirkevnými právnikmi. Samotný dekrét výslovne menuje šiestich biskupov, zatiaľ čo vysvetľujúca nóta opisuje širšie dôsledky pre duchovných a formálne pripojených laikov.
Stav núdze nestačí
Kňazské bratstvo svätého Pia X. obhajuje svoje rozhodnutie vysvätiť nových biskupov potrebou zabezpečiť pokračovanie tradičného katolíckeho liturgického a sviatostného života.
Bratstvo sa odvoláva na mimoriadny stav núdze v Cirkvi a dlhodobo spochybňuje niektoré učenia a reformy spojené s Druhým vatikánskym koncilom. Výhrady sa týkajú najmä náboženskej slobody, ekumenizmu a vzťahu Katolíckej cirkvi k iným náboženstvám.
Svätá stolica však takúto argumentáciu ako ospravedlnenie biskupských vysviacok bez pápežského poverenia neuznáva. Už v máji kardinál Fernández upozornil, že plánované vysviacky bez pápežského mandátu budú predstavovať schizmatický akt.
„Formálne pripojenie sa k schizme predstavuje ťažkú urážku Boha a prináša exkomunikáciu stanovenú cirkevným právom,“ uviedol prefekt s odvolaním sa na apoštolský list pápeža Jána Pavla II. Ecclesia Dei.
Prvé odvolanie podali už v júli
Bratstvo začalo právne kroky krátko po zverejnení vatikánskeho dekrétu.
V oznámení z 13. júla informovalo, že už 11. júla podalo na Dikastérium pre náuku viery predbežný opravný prostriedok podľa kánonov 1734 a nasledujúcich Kódexu kánonického práva.
Tento postup predstavuje prvý krok pred prípadným hierarchickým rekurzom.
Bratstvo vtedy uviedlo, že podanie má podľa kánonu 1353 odkladný účinok na vykonateľnosť dekrétu. Ide o jeho právne stanovisko, nie o potvrdenie Vatikánu, že exkomunikácie boli zrušené.
Vo svojom júlovom vyhlásení zároveň zdôraznilo, že opravný prostriedok podáva „v duchu úcty voči cirkevnej autorite a vo vernej oddanosti spravodlivosti, pravde a dobru Cirkvi“.
